Ten pocit bol neuveriteľný. Hrozný. Strašný. Úplne jasne som rozoznával, že pravú ruku mám, ale že ľavej niet. Skúsil som ňou pohnúť - nič.
Pokúsil som sa ju nahmatať pravou rukou. Stále nič. Až na druhý raz som ju našiel niekde za chrbtom. Kus mäkkej gumy. Ohromene som odtiahol pravú ruku, akoby som sa dotkol niečoho odporného. Prebral som sa, adrenalín vo mne koloval.
Mrdol som plecom dopredu a ruka sa prehupla predo mňa. Ešte raz som ju skúsil zdvihnúť. Bola ako kus mŕtveho mäsa. Až na to – a to bola prvá dobrá správa – že bola teplá. Nie ľadová, ani nie studená.
Stále sa s ňou nedalo pohnúť. Guma a pritom puky by sa z nej rozhodne vyrábať nedali.
Nie som masochista, ale bolesť, ktorú som z ničoho nič pocítil v ramene, ma veľmi potešila. Po chvíli prešla celou rukou. Nič som už nerobil, len som ležal, nehýbal sa.
Obe ruky ešte mám.
(písané 15. apríla 2006)
15. apr 2006 o 21:21
Páči sa: 0x
Prečítané: 582x
Jedna ruka by netlieskala
Prebral som sa dnes nad ránom a uvedomil som si, že niečo nie je v poriadku. Chvíľu mi trvalo, kým som zistil, čo je vo veci. Nemal som ľavú ruku.
Juraj Lörinc
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(2)
