Jednoducho nemôžem

Ako viete z môjho pravého stĺpčeka, konkrétne je to napísané pod fotkou, pracujem na slovenskom bankovom dohľade, ktorý je jednou zo zložiek Národnej banky Slovenska . Toto moje zamestnanie samozrejme predpokladá mlčanlivosť o mnohých veciach, ktoré sa pri výkone práce dozviem. A to i v prípade, že by som z práce odišiel (zatiaľ sa nechystám), rozhodne nemôžem začať len tak kvákať o tom mále, čo som sa konkrétne o našich bankách dozvedel.

(Keď už som sa k tomu dostal, niektoré články z blogu Jozefa Šáteka mi zaváňajú použitím interných informácií, ktoré možno nemali opustiť prostredie policajného zboru. To nech si ostatne posúdi každý sám, toto je len môj osobný názor.)

Môj postoj nie je len výsledkom čohosi, čo som podpisoval pri nástupe do zamestnania. Veľmi si cením dôveru kohokoľvek, kto ma ňou poctí, aj keď sú s tým občas spojené drobné problémy . Takže mi nezostáva nič iné len mlčať.

Jeden z mojich šéfov s obľubou hovorí, že bankovníctvo je obchod s dôverou. Vkladatelia do bánk im veria, že banka im peniaze vráti, keď ich budú potrebovať. Banka verí svojím dlžníkom, že jej vrátia peniaze, ktoré im požičala. Keď si raz niekto túto dôveru naštrbí, zaceliť ju je veľmi ťažko. Skúste si dnes vziať z banky spotrebný úver a potom ho nesplácať. Cez register klientov, ktorý banky nedávno spustili, si vás ostatné okamžite preveria s nepríjemným výsledkom. Ešte horšie by na tom bola banka, ktorá by nesplácala svoje záväzky. To by len bola kríza! Informácia by sa sakramentsky rýchlo rozšírila...

Bankový dohľad je ešte o stupeň vyššie. Nakoniec, je v podobnej situácii ako napríklad (externí) audítori. Keď je niekde čo i len náznak problému, musia sa prijímať vhodné a primerané opatrenia. Je absolútne nutné zachovávať najvyššiu možnú mieru diskrétnosti. Len si predstavte, že čo by to urobilo, keby sa rozchýrilo, že banke tej a tej bolo uložené také a také opatrenie na nápravu.

Nechcem to zbytočne ďalej pitvať, snáď je to už dokonale jasné. Priamo o svojej práci sa baviť nemôžem. Našťastie je tu asi tisíc iných tém, o ktorých môžem blogovať až do zblogovenia. Hurá.

(písané 12.4.2005)