Chodil som s ňou dlho-predlho. Rozišli sme sa pred pár rokmi. Nebolo to nič dramatického, jednoducho sme sa dohodli a rozišli. Nič dramatického, ale predsa veľmi bolestného. Spoločné spomienky zostali, spoločné nádeje sa zrúcali.
Vedel som o nej po rozchode málo. Stretli sme sa asi po roku, porozprávali sa. A potom som sa o necelý mesiac dozvedel, že sa vydáva. Bol som v šoku. Chodil mi po rozume Vašo Patejdl:
Kamarátka nádej
baterky má vypálené,
moja láska má dnes
jednu malú zmenu v mene.
Kamarátka nádej,
dnes je vo mne vypredané,
...
Občas som sa stretol s jej mužom, občas sme si s ňou vymenili nejaké maily. Konečne prišli nové priateľky a nakoniec i moja najmilejšia. Ako sa ukázalo, akýmsi riadením osudu bola moja najmilejšia na ich svadbe, i keď ich predtým vôbec nepoznala.
Narodil sa im prvý syn. To už som nejaký čas vedel (a ako racionálne uvažujúci človek som bol rád), že ruiny našich nádejí sú už dokonale upratané, a že môžem znovu stavať, čo len chcem. Staviam ako drak.
Dnes už mám baterky nabité a som plný tovaru. Je to super. Nech žije Riško, ich druhý syn!
(písané 4.4.2005)
4. apr 2005 o 21:21
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 223x
Kamarátka nádej
V sobotu sa jednej mojej bývalej narodil syn. Hrdý otec to dnes oznámil viacerým svojim známym vrátane mňa. Z celého srdca som im gratuloval.
Juraj Lörinc
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(5)
