Krátko ku kamzíkovému krilovaniu

Sadol som na svojho dvojkolesového tátoša a veľmi sa neženúc, prešiel som z Karlovej Vsi cez Dúbravku, okolo lamačského Tesca na Kramáre. Tam som sa popýtal kade tade najlepšie hore na Kamzík, keďže som len jediný raz v živote šiel opačným smerom. Už sú to roky, čo som s mojou dávno bývalou tade randil. Bez mučenia priznávam, že som isté úseky cesty nešliapal do pedálov, ale kráčal. Zastať som nemohol, to sa na mňa okamžite vrhli húfy komárov, skety krvižíznivé!

Hore som videl zopár spoločností, ale žiadne známe tváre. Organizátori sľubovali vyznačenie cesty k ohníku červenými stužkami, ale trochu dosť ma miatli zvyšky PVC pásov, ktoré asi označovali miesta, kam neradno chodiť kvôli oprave vozovky. Vrchol nastal, keď som sa pristavil pri jednej spoločnosti, ktorá okupovala môj obľúbený altánok. Ohník skrytý za kríkmi, prídem až k nemu a vravím:

"Pozerám, či som tu správne..."

Vynorivšia sa tvár odpovedá: "Asi nie. Ale môžeš sa pridať, sme tu zatiaľ štyria chlapi, tak zožeň päť báb a si vítaný."

Pochopil som, že bez mobilu to nepôjde a zavolal som organizátorke , že kde sú. Vraj na somárskej lúčke, keď sa spustím vpravo od bobovej dráhy, nemôžem ich minúť. Stalo sa. Cestou som skoro hodil papuliaka, keď mi predné koleso vliezlo do výmoľa krížom cez chodník, a prechádzal okolo ďalších dvoch bujarých spoločností. Jedna teengerská smerom ku mne za všeobecného chichotu zakričala: "Ahoj tati!"

Blogeri ma privítali repelentom. Vítaným. Opekali sa špekačky, Zdenko diétne párky, Jaro si extrémne flamboval klobásku. Popíjalo sa alko i nealko. Preberali sa všelijaké témy, humor na účet prítomných reprodukovať nebudem, nevyznelo by to vôbec tak smiešne, to je skrátka bonus, ktorý treba zažiť.

Cestou späť som spočiatku kráčal, i keď som sa dolu kopcom mohol viezť. Šiel som totiž s človekom, ktorý chcel z Koliby odísť trolejbusom a z ktorého sa okrem iného vykľul revízor a šofér električiek. Tak vám poviem, to, čo sa popísalo v diskusii k článku Jozefa Drahovského o električkároch , naňho rozhodne nesedí... o lúze nemôže byť ani reči. Ale darmo, zarytým generalizátorom nevysvetlíš...

P.S. pre Michala Muránskeho a Jara Lexu: Stôl na snooker má podľa Wikipedie asi 1.8 m x 3.7 m. Čiže na dĺžku nemá až 4 metre, ale aj tak je slušné hovado a odhad to bol slušný.

(písané 6. mája 2006)