Mníškin bicykel a všeličo okolo

Spolu s mojou milou sme si dali klasickú dlhú trasu po hrádzi Dunaja - po slovnaftskej strane. Na obrátke sme si dali malú prestávku a keď sme sa začali zberať k návratu, videli sme mníšku. Na bicykli. Mala pekný biely hábit, vyzeralo to veľmi nezvyčajne.

Pohli sme sa, no ešte sme sa obzreli. Ona stála pri bicykli a nad niečím maturovala. Ozvala sa v nás bikerská spolupatričnosť, nuž vrátil som sa asi sto metrov, či nemá problém. Baštrngovala so zadným kolesom.

Tu mi kamarát vstúpil do rozprávania: "Spýtal si sa jej, či jej nepraskla guma?"

Zatváril som sa naňho pohoršene. Skutočne bol problém s pneumatikou. Plášť pekne vydutý. Kord plášťa mimo ráfik. Mníška nám vysvetľovala, že opravovali dušu...

... a tu som sa v rozprávaní zarazil ja. Opravovali dušu - to znie z úst duchovnej osoby veľmi zvláštne.

Takže opravovali dušu a zjavne sa im nepodarilo plášť nasadiť ideálne. Riešenie ľahké: sfúknuť pneu, nasadiť plášť poriadne a zase nafúkať. Malý problém - moja pumpa nesedela na šlajfik Liberty. Netrvalo však dlho, vlastne vzápätí frčal okolo univerzálnejšie vybavený cyklista, a keď videl, ako sa traja skláňame nad ...

... a kamarát za mňa dokončil "mníškou..."

Zabil som ho pohľadom a po pravde doplnil, že sme sa skláňali nad bicyklom, takže chlap zabrzdil, vytasil sa s pumpou s viacerými koncovkami, koleso sfúkol, plášť narovnal a zase všetko nafúkal.

Milá rádová sestra bola vďačná a na rozlúčku nám sľúbila, že sa za nás všetkých pomodlí.

Mne teraz vŕtajú v hlave dve otázky.

Prvá súvisí s úrovňou mojich a kamarátových myšlienok počas môjho rozprávania. Veď človek nemusí byť práve Grga Pitić , aby ho podobné myšlienky prepadali, dokonca by som povedal, že až na zanedbateľnú menšinu každého napadajú, prepytujem, rozličnosti. Nechodí sa s nimi obyčajne na bubon, to je fakt... alebo sa mýlim a občasných cynikov a nechuťákov je menej ako vždy aj v myšlienkach slušných?

Druhá súvisí s rozlúčkou. Viem, že sestrička svoje poďakovanie a modlitbu myslela úprimne... ale otázka je, ako reagovať v takej chvíli z mojej strany, keď som ateista. Snáď použité "niet za čo" bolo adekvátne, nakoniec fakt je, že som k riešeniu jej problému v podstate ničím neprispel.

(písané 14. júla 2006)