Na výstave fotografií

Návšteva galérie pre mňa zase nie je ničím nezvyčajným. Z času na čas rád zájdem. SNG, Mirbachov palác, Danubiana, Dom umenia, čo sa kde pritrafí, či už náhodne alebo cielene. Maľby, grafiky, objekty, fotografie. Aj keď mnohým dielam nerozumiem, esteticky na mňa nejako pôsobia. A to je dobré.

Zvláštnou kategóriou je spodobnenie niečoho, čo by som mal poznať. Na fotografiách Bratislavy hľadám známe miesta (napr. výstava Prerušená pieseň o 50. rokoch, či výstava a kniha V tieni tretej ríše ).

A o tomto hľadaní bola z veľkej časti moja návšteva výstavy. Ľudia, ktorých poznám, tak, ako ich nepoznám. A čo je ešte intímnejšie - moje vlastné súkromné prostredie očami fotografa, ktorý niektoré detaily prearanžoval. Vidieť, čo je presunuté a čo je ako obyčajne. Vidieť celkovú náladu prostredia. Vidieť mnoho toho, čo nikto iný vidieť jednoducho nemôže. Toto sa mi nikdy v živote nestalo a už možno ani nestane.

Komu sa to už tiež stalo? Alebo aspoň niečo podobné?