Z izby počuť zvuk televízora. Po pozdravom na mňa pozrie spýtavo:
"Koľko to je?"
"Hm, tuším 3:1 pre Košice."
"Som ten a ten sused. Viete," strká mi do ruky papiere, "zbieram podpisy pod žiadosť na miestny úrad."
Skutočne to bol sused v širšom zmysle slova, teda z paneláku. Desiatky bytov, človek tu býva len chvíľu, často nepozná ani kto býva za stenou.
Vysvetlil mi, o čo ide. Priplichtil sa druhý sused, ktorého poznám, ten poznal zberača podpisov. Vraj to je mnohoročná záležitosť, ťahá sa to ako týždeň pred výplatou. Dobre, vybavili sme.
"Vravíte, že 3:1 pre Košice."
"Áno."
"Viete, ja už sa snažím podpisy nejakú dobu zozbierať, ale je ťažké ľudí zastihnúť doma. Tak som si povedal, že obetujem druhú tretinu, že aspoň niektorí chlapi budú doma."
Oddaný cieľu.
Obetavosť hokejového fanúšika
Sedim doma, pracujem. Ako pozadie mi beží hokejový zápas, play-off, Skalica - Košice. Ozve sa zvonček. Pozriem kto. Starší pán, s papiermi v ruke.