Včera sme boli s kolegami v Žiline. Ráno tam, poobede späť. Rokovanie bolo vcelku priateľské, žiadne vášne nevzplanuli. V duchu kódexu pracovníka bankového dohľadu sme slušne odmietli pozvanie na obed a šli sme do reštaurácie odporúčanej kolegom. Poviem vám, to boli fukoty. Reštaurácia okolo obeda plná až na prasknutie, servírky behali ako besné, obsluhovali rýchlo a pritom nevtieravo... škoda, že som si nezapamätal, ako sa to tam volalo. Bolo to blízko hlavného námestia, prešlo sa okolo Artfóra a napravo boli také veľké socialistické okná... Źilinčania pomoc!
|
Jednu vec som si z mesta zapamätal silne. Kontrast námestia Andreja Hlinku (kruh) a staráho arkádového námestia na kopci (štvorec). Štvorec obkolesený malebnými domikmi a kruh povykladaný kamennými kvádrikmi. Ak ma moja vetchá pamäť neklame, kedysi bolo toto okrúhle námestie členitejšie - a príjemnejšie?! Ešte šťastie, že nás Andrej privítal do TESCA...
Na spiatočnej ceste som zažil profesionálne prekvapenie. V podmienkach Európskej únie si u nás hociktorá banka z iných krajín EÚ môže založiť pobočku bez toho, že by sa okolo toho robili cavyky ako kedysi. Oznámi zámer svojmu dohľadu, nášmu dohľadu a keď nie je vážny problém, otvorí pobočku. Naposledy, čo viem, tak urobila portugalská banka Maís. No ale cestou späť sme v Považskej Bystrici videli smerovku k "Banco del Peru". Boli sme v šoku. Žeby u nás otvorili pobočku a ku mne by sa táto informácia nedostala?
Našťastie sme po pár minútach dobehli nejaký pick-up, ktorý mal vzadu nakreslenú reklamu tiež na "Banco del Peru" - a pod ňou napísané, že vraj restaurant. Škareďáci škaredí! :-)
Dnes sme mali pomerne dlhé rokovanie v jednej bratislavskej banke. Atmosféra bola tiež vcelku OK. Len po takom dlhšom sedení a popíjaní minerálky, aby človeku nevyschol hlas, bolo treba navštíviť onú miestnosť. Hľadám, hľadám, nachádzam panáčika. Vchádzam, pisoár nikde... no nič, veď v takých menších záchodoch často nebýva pisoár ani u mužov. Smer kabínka... a ajhľa, aké zaujímavé vybavenie. Decentný kôš, nejaká krabička, hm, buržuji.
Vyšiel som von a tam sa už niekoľkí rehocú... ten panáčik bol v skutočnosti panáčka vyvedená mimoriadne odporným moderným spôsobom...
P.S. Konečne som dnes dokončil prezentáciu na jednu konferenciu v decembri. Konečne som toto mohol blognúť bez blbého pocitu, že by som sa mal aj teraz venovať serióznym veciam. Konečne... :-)
(písané 10. novembra 2005)
