Polícia 3x v akcii

-=-=-=-=-=-=-

Cestou z Labyrintu svetla sme sa presúvali po Prahe z Bubenča na Žižkov. Moja milá za volantom, ja s mapou v ruke vedľa nej, vzadu synovec. Nikto presne nevedel, ako vyzerá cesta, napriek tomu sme sa trafili. No pri prejazde cez Vltavu nám nebolo všetko jedno. Oproti nám blikajúce policajné auto na stredovom električkovom páse. Vyskočil z neho policajt a máva na nás, aby sme zahli ku kraju. "Veď ja som neurobila nič zlé..." Naozaj.

Za miernym horizontom sa v pruhu, v ktorom sme ešte pred chvíľou boli, objavila niekým stratená puklica. Policajt ju práve zbieral.

To som si oddýchol.

-=-=-=-=-=-=-

Cestou do práce som čakal pred prechodom. Svetelná signalizácia fungovala, panáčik bol červený, vyzeral akoby stál. Stálo nás tam viac. Aj dvaja policajti, slovenskí, štátni. Z druhej strany sa bez bázne a hany pustili niekoľkí krížom. "Mladý muž," vytrhol ma zo zamyslenia hlas policajta. Pozriem naňho, ignoruje ma. Mladým mužom nazval prvého červenoplaza. "Vráťte sa späť," znel jasný pokyn. Mladík zaspätkoval a policajt prikazoval to isté staršiemu pánovi. V tom naskočila zelená. Koniec výchovy, len starší pán reptal ako chorá vrana.

To som ešte nepočul.

-=-=-=-=-=-=-

Cestou okolo Grassalkovičovho paláca som periférne zaregistroval auto odťahovej služby. Poznám ich dôverne, raz už odviezli aj moje približovadlo (chcel som - bolo nepojazdné) a pravidelne odvážajú ignorantov z parkovacích miest blízko mojej roboty. Tentoraz ho však asi nikto nevolal. Len tak jazdilo. Zastalo. Z kabíny vrtko vyskočila mestská policajtka, vytiahla oceľové pásmo a zmerala, či auto parkujúce na chodníku necháva zákonnom predpísané miesto veľa seba. Bolo to asi o chlp, lebo premeriavala viackrát. Predsa len späť do kabíny a poďme oprobovať iného kus ďalej.

To som ešte nevidel.