Niektorý deň cez víkend sa nad dedinou, v ktorej býva môj kolega, prehnala búrka. Tesne predtým boli na vychádzke, on, ona a 3 oníčatá. Už sa blížili k domu, keď v diaľke zahrmelo. Ona na to výchovným spôsobom upozornila, spojac zvukovú stránku fyzikálneho deja, hrom, so svetelnou, bleskom. Stredná dcéra sa tiež pochválila vedomosťami zo škôlky: "To je ako v tej hromovo-bleskovej pesničke, čo sme sa učili." Rodičia sa na seba pozreli a pokrútili hlavami.
Za hodnú chvíľu sa dcérka ozvala opäť: "Oci, a tá hromovo-blesková pesnička sa hrá, keď vyhráme alebo keď prehráme?" Až vtedy sa rozprestrelo pochopenie, všetko sa scvaklo dohromady. Závery:
On asi nie je roduverný Slovák, keď na prvý raz nepochopil, že jeho oníča hovorí o slovenskej hymne (poznáte nejakú inú pesničku, v ktorej sú hromy a blesky?).
V škôlke sa o národnú hrdosť našich detí starajú dôkladne (to neviem, či ich už aj učili text hymny naspamäť, alebo im to len párkrát pustili ako uspávanku po obede).
On asi príliš pozerá hokej (teraz v play-off sa tuším hymna hrala pred každým stretnutím).
Priznávam, ani mne po prvej detskej vete nenapadlo, že je reč o hymne. O tej jednej konkrétnej hromovo-bleskovej pesničke.