Varením čaju k vzdelanosti

Mám práve rozčítanú knižku Josefa Škvoreckého Mirákl. Je v nej niekoľko dejových línií a jednou z nich je práve "pomoc spojeneckých vojsk" prežívaná rozprávačom. Som práve v najlepšom, už poznám všetky postavy, chápem, o čo im ide a som strašne zvedavý, ako to dopadne. Čítam vždy aspoň pol hodiny v kuse. No ale nie o tom som chcel.

Po jednej takej polhodine som vyskočil a bežal si do kuchyne uvariť čaj. Zapol som rýchlovarnú kanvicu, postavil čajovú šálku na linku, zobral sitko, nabral doň trochu rooibosového čaju Kalahari... Zrak mi padol na krabicu od macesu, v ktorej uchovávam sáčky s korením. Pritiahlo ma jedno slovo z nej: liver.

Pripomenulo mi knihu, ktorú som čítal pred dvomi mesiacmi, The Ivy Chronicles , v angličtine. Jej hlavná hrdinka bola židovka a dobre urobený "liver" bol podľa nej jedno z najsexy jedál. Ako to už býva, keď čítam nejakú knihu v cudzom jazyku, nepozrel som do slovníka, čo presne neznáme slovko znamená, jeho význam som sa snažil uhádnuť z kontextu. Došlo mi, že je to nejaká vnútornosť a keďže veľa chlapov z jej okolia "liver" nemohlo ani vidieť a viem, že pľúcka sa povedia ináč, tipol som to vtedy na "liver"="ľadvinky". Chyba.

Na krabici od macesu bol samozrejme i slovenský text, ktorého bol anglický prekladom. A tak už viem, že "liver"="pečeň". Naplnilo ma to okrem znalosti anglického slovíčka i opätovným poznaním, že človek (v tomto prípade ja) je veľmi náchylný súdiť všeobecnú situáciu podľa seba samého. Ľadvinky ani pľúcka nemusím (zjem, ale zväčša ich nepovažujem za extra vábivé jedlo), no pečeň veru zbožňujem, kuraciu, kačaciu, ale i hovädziu a bravčovú... každá je iná... no prosto mi ani nenapadlo, že by mohli mať v knižke na mysli práve pečienku. Takú mňamku.

I keď poznám ľudí, čo ani pečeň nemusia... aspoň mi viac zostane. :-)

(písané 21. augusta 2005)