2x navigácia

Šoférovať v neznámom prostredí je niekedy náročné. Rovnako náročné je niekedy navádzať z miesta spolujazdca. Napríklad, keď si niekto v jednom kuse mýli pravú a ľavú stranu. Ale maximálne chaotické situácie nastávajú, keď si šofér a navigátor nerozumejú.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (4)

Jeden z mojich kamarátov bol nedávno v Kosove. Nie ako vojak, vyrazili so skupinou podobne postihnutých za svojím hobby. Ubytovaní boli v nejakej miestnej spadline, pričom ich k nej navigoval ich známy Kosovčan. Idú, idú rozbitými ulicami, prídu na križovatku. Za jazdy sa Kosovčan ozve: "Pravo."

Šofér nelení, vyhodí blinker a svižne zabočí. Miestny sa chytá za hlavu, kam to len zabočil a prečo vlastne? Po chvíli rýchlej nielen verbálnej komunikácie prišli na to, že "pravo" je srbsky "rovno". Mimochodom, "doprava" je "desno". Desné, čo?

Za takýmito príkladmi netreba jazdiť ani na Balkán. Iný môj kamarát nedávno viezol na konkrétne miesto v konkrétnom slovenskom meste istého maníka. Maník mal vadu reči, ako sa hovorí, koktal. Prichádzajú ku križovatke, kde sa treba včas zaradiť do pruhu.

"Kam teraz?"

"Do-do-..."

"Doprava?"

Maník krúti hlavou: "Do-do-..."

"Doľava?"

Maník opäť krúti hlavou. Kamarát sa na chvíľu prestane venovať riadeniu a zmätene pozrie na spolujazdca, snaží sa nadviazať očný kontakt, aby pochopil, kam má vlastne zabočiť, dole sa predsa nedá. Maník zo seba nakoniec dostal:

"Do-dobre ideme!"

(písané 27. februára 2006)