Granule pre ľudí

Tri kolegyne. Jedna rozprávala zábavnú príhodu so svojím dieťaťom a granulami.

"Dala som psovi do misky granule. Zašla som len do pivnice, vrátim a vidím Janku, ako sa hrá so psom, ktorý sa práve kŕmil. Zamrelo mi, pretože pes sa v takej chvíli stane nepriateľom pána, keď mu pán berie žrádlo. A Janka mu dávala granule do mordy. Boi nejaké lesklé... Pes snažil dostať k miske a keď do nej konečne zavŕtal hlavu, Janka naňho kričí: 'Tie nejedz, Dunčo, tie som ešte neochutnala, tie nebudú dobré!' No jednoducho, mňa bral ďas..."

Druhá kolegyňa sa zamyslela: "Hm, ja som už párkrát uvažovala, že prečo nie sú také skvelé granule pre ľudí. Psi idú po granuliach, mačky idú po granuliach, prečo len my musíme vyvárať, vypekať a to všetko...?"

Tretia jej skočila do reči: "Ale veď také granule sú! Len je na nich napísané, že pre psov. Úplne v pohode sme ich našim deťom dávali, kým nechodili do školy. Až potom nastal problém. Nevedeli si zvyknúť na chuť stravy v školskej jedálni. Tak sme im dávali obed do sáčku. Granule, samozrejme. Až postupne sa naučili i na iné chute."

Zvyšné dve kolegyne hľadeli na ňu v nemom úžase a ja som tiež hľadal svoju sánku pod stolom.

(písané 4. novembra 2005)

P.S. Posledná replika bola v skutočnosti myslená ako žart. Ale ináč sa odohralo takmer takto...(!)