Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Prejde desať minút a pohľad mu opäť zablúdi k telefónu. Strhne sa a zašomre: "A nemuseli by sme ho zaťažovať ani s každou druhou."
Po chvíli sa mu rozjasní tvár a zašepká: "Ale čo, nech si oddychuje, nemusí vedieť o žiadnej sprostosti."
Vrchol nastane, keď si uvedomí a vysloví: "... a vlastne to vôbec nezávisí od toho, či je alebo nie je na dovolenke."
(písané 19. júla 2006)
