reklama

Bratislavské víly v Tatrach.

Ideme na babskú jazdu oznámila som manželovi. Neviem kto sa tejto oznamovacej vete potešil viac. Sme spolu vyše tri roky, ale ja som za tie roky, nikde bez neho nebola, tak som sa aj celkom potešila, a ďakovala som sestre, za to, že ma vezme so sebou. Bol to skvostný nápad. V Anglicku si musela povinne vyčerpať dovolenku a tak sa rozhodla, že dovolenku doma na Slovensku prežije naplno. Čo k tomu dodať? Rozhodla sa správne. Síce staré a otrepané, ale všade dobre, doma najlepšie. Momentálne sa mi to hodí takto: všade dobre, v Tatrách najlepšie. Tak vás všetkých pozývam na jednu divokú babskú jazdu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (14)
Obrázok blogu

Nadišlo ráno odchodu. Manžel nás odviezol na hlavnú stanicu a nezabudol utrúsiť vtipnú poznámku. Vraj či sa stihne pred robotou, ísť ešte domov umyť. Nechápala som, veď bol štvrtok. V sobotu sa umýval. Žena ešte ani neodcestovala a už by hýril. A tak mi to vysvetlil. Ide bozkávať lokomotívu, takže kvôli tomu. Haha zasmiali sme sa. Ešte pusa na rozlúčku a hor sa za novými dobrodružstvami. Smer Tatry. Cesta ubiehala celkom rýchlo. Kupé s vtipkujúcimi a nahlas sa rehotajúcimi babami nemohol prehliadnuť nikto. Šli sme žiť. Problémy sme nechali v Bratislave. A tak nás nikto a nič nemohlo odradiť od dobrej náladičky. V Tatranskej Lomnici sme boli okolo pol 11. Naplánovali sme si to tak, aby sme mali ešte celý deň pred sebou. A tak sa mi prvý deň zdal byť nekonečný. Zdalo sa mi, akoby sme za jeden deň stihli to čo za dva. Po ubytovaní, sme sa rozhodli ísť pozrieť Štrbské pleso. Po 19.11.2004 som v Tatrách nebola, takže cesta na pleso sa mi zdala taká smutná. Bolo mi smutno z toho ako sa všetko zmenilo. Šli sme krajinou bez života. Niektoré miesta mi pripadali ako scény z katastrofického filmu. Uvedomila som si však, že nemá význam smútiť. Prišli sme žiť a baby ma ubezpečovali o tom, že napriek katastrofe z novembra roku 2004 sú Tatry stále krásne, a že oni ma o tom presvedčia. Tak dobre teda mate na to tri dni baby, beriem Vás za slovo. Po príchode na Štrbské pleso, nás čakala krajina ako z Narnie. Všade plno snehu a nádherný lesík. Mala som chuť ísť hľadať šatník. Pleso bolo zamrznuté tak sme to zobrali skratkou cez. Dosť nám lepilo, čo ak pod našou 360 kg váhou sa lady prelomia? Ale boli sme v stave užívania si, tak nás to rýchlo prešlo a krajinou Narnie sa opäť rozvučal smiech šiestich krásnych víl. Nebudem tu opisovať kde, čo, kedy, ako, s kým, s čím, pretože to by bol z toho článok na 5 pokračovaní. Ale opíšem vám tie naj okamihy babskej jazdy. To viete keď sa stretne šesť krásnych víl s cieľom užiť si naplno štyri dni tak zážitkov je viac než dosť. Mne osobne sa najviac pozdávala cesta zo Zeleného plesa. Myslím si že, babám ešte viacej nakoľko len polovica z nás bola zadaná. Ostane mohli okrem krásy prírody obdivovať aj krásu slovenských junákov. Cestou na Zelené pleso sme ich stretli požehnane. Ešte že sme mali so sebou foťáčiky, okrem iného máme zvečnené aj tieto skvosty tatranskej prírody. Baby šaleli. Živá príroda Tatier sa im pozdávala asi najviac. A tak úsmevmi nešetrili. Ak by coca - cola mala záujem o nejakých ľudí do reklamy:“ Úsmev zbližuje“ tak ma kontaktujte. A to nebolo ešte nič, keď sme dorazili na chatu na Zelenom plese, tam sa konalo asi združenie všetkých junákov, čo sa práve v tom čase nachádzali v Tatrách. No chúďatka baby mali to teda poriadne ťažké. Nechcela by som byť v ich koži. A my zadané sme sa len usmievali pod fúzy.Cesta z chaty sa niesla v junáckom opojení. Pohľadom na hodinky sme zistili,že do Lomnice sa pôjde asi peši, nestíhali sme autobus. No náš najvyšší Boss to zariadil inak. „Baby nasadajte!“ pristavil sa pri nás skúter. Za skútrom mal malú kovovú vlečku. Tri sa tam v pohode dostali, ale nás bolo šesť. Jedna si sadla na skúter a my ostatne sme sa natlačili do vlečky. Poviem vám bola to jazda smrti. Deň predtým sme sa boli sánkovať z Hrebienka, ale to bola oproti skútru len malina. Keď som nastupovala do vlečky tak som sedela, pri výstupe som bola v polohe, ktorá sa ťažko opisuje.Bolo to čosi medzi ľahom a sedom.Na mne sedela Andra. Celou cestou som sa modlila nech to už konečne skončí, ale náš Boss si povedal, nech máme na čo spomínať a tak sa mi táto cesta zdala nekonečná. Náš vreskot sa rozliehal po celom lese a ak tam aj nejaká lesná zver žila, tak po našej návšteve sa zrejme rozhodla emigrovať. Pre lesnú zver bola naša návšteva asi poslednou kvapkou v pohári, a keď ešte nejaký svisť rozmýšľal či ostať a či nie tak v deň, keď sme sa tam zjavili sa rozhodol definitívne. Mimochodom žiadneho som tam nevidela tak zrejme už pred nami tam bola podobná skupina slovenských diev.Dolu si nás obzerala skupinka poľských skialpinistov, ktorí sa rozhodli ísť hore na pleso. Cítila som sa tak ako keby sme vystupovali z lietajúceho taniera a nie zo skútra. Autobus sme stihli, ale nakoniec sme do Lomnice šli aj tak peši. Cestou sme sa stavili ešte na bobovej dráhe. Adrenalínu nie je nikdy dosť.Večer sme šli na miestnu diskotéku. Nikto netancoval tak na výzvu didžeja, že kto to roztočí ako prvý ten si môže vybrať pesničku sme, vyštartovali na parket. Trosku sme sa vyblbli, vydali zo seba poslednú energiu. Už sme boli vonku keď začali hrať slovenské a české hitovky. Čo teraz? Vrátime sa ?Vonku bolo tak krásne. Jemnučko snežilo. Dnu sa nám nechcelo. A tak sme to roztočili vonku. Tancovali sme na snehu, ja i na stole. No baby z Blavy a ne? Ukázali sme im ako sa vieme zabávať.A to bol aj finiš nasej babskej jazdy. Boli to len štyri dni ale zážitkov mám toľko, že sa mi zdá akoby som tam bola najmenej týždeň. Týmto článkom chcem poďakovať lesným vílam, za super zážitky a za to, že ma prichýlili. Takže babulky, ste super kočky, viete sa zabávať. Bolo mi s vami krásne a na Tatry 2006 nikdy nezabudnem. Na jazdu smrti sa ani nedá. Ďakujem Andra,Ďakujem Martinka, Ďakujem Černoško, Ďakujem Tatra asamozrejme: Ďakujem sestrička! Musíme si to niekedy zopakovať. Je super že máš také kamošky. Vaša malinká

Lenka Lošoncziová

Lenka Lošoncziová

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som obyčajný človek ktorý sa chce s vami podeliť o každodenné starosti a radosti.Ktorý berie život tak ako príde.A verí tomu že každý si je strojcom svojho šťastia. Zoznam autorových rubrík:  Čo robí človeka človekom...SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu