Otvorím miniatúrnu knižôčku a hneď mi udrie do očísk venovanie: Lienočke, Lenočke mojej jedinej sestričke na Vianoce 2002 od Elišky. Priznám sa Ti, túto malú knižku s tak nádhernými myšlienkami som založila do knižnice medzi ostatné knihy. Rokmi pribudla k nej kniha - sestra s názvom Mojej láske, ktorú mi daroval Lacko. Ve dvou se lépe táhne... Ktovie ako si podebatili na poličke medzi papierovými kamarátmi tieto dve spriaznené dušičky.
Rozprávali sa dlho do noci tak, ako sme zvykli my? Pamätáš sa? Mama nás musela hnať do postielok, lebo kvôli nášmu smiechu a hlasitému rozhovoru nemohla zaspať a my sme ešte v postielkach pokračovali v rozhovore šepotom?
Pohádali sa aj oni tak ako sme zvykli my dve? Podelili sa o svoje radosti i starosti tak ako my?
Musím sa ti s niečím priznať. Niečo, čo som v tom frmole nestihla. Všetko sa zomlelo veľmi rýchlo. V jeden pekný deň si prišla domov s tým, že chceš odísť zo Slovenska. O pár dní si išla do agentúry a od tej chvíle až do rozlúčky na letisku ubehli len tri týždne. Viem, dlho si sa nevedela rozhodnúť. Veľa sme sa o tom rozprávali... Ale nakoniec som ťa presvedčila o tom, aby si urobila ten krok a vrhla sa do víru nových dobrodružstiev. A teraz to moje malé priznanie: Vieš ja som tie knižky –sestričky rozdelila. Keď si odišla, sadla som si v izbe na tvoju posteľ a rozhliadla sa po prázdnej izbe. Zrak mi udrel na knižnicu. Vegetila si v nej aj táto nenápadná kamoška človeka. Vzala som ju do rúk a začala v nej listovať. V pamäti mi utkvela myšlienka napísaná v úvode článku. Tá myšlienka je o tebe...
Vieš moja, je mi teraz smutno, lebo nemám komu hovoriť svoje tajomstvá, nemám sa komu zdôveriť so svojimi dobrodružstvami, pochváliť novou kúpou, nemám sa o koho starať a nie je mi nikto nablízku, komu by som porozprávala o svojich starostiach či radostiach. Chýba mi niekto ako si ty.
Dnes sme boli s Lackom v Brne na nákupoch. Ani nevieš ako si my tam chýbala. Veď vieš ako dopadnú nákupy s chlapmi. Tri krát sme si museli sadnúť na kávu, lebo nevládal behať po obchodoch. Myslím že muži by mali absolvovať nejakú kondičnú prípravu na behanie po obchodoch s manželkami. Asi si otvorím nejakú živnosť. Veľmi rada sa na to obetujem. Na stene v mojej kancelárii by viseli ďakovné listy šťastných manželiek.
Vždy sa teším na tvoj telefonát či e-mail. Vďaka ním viem, že si v poriadku. Bývaš v peknom domčeku s ľuďmi, ktorí sú na rovnakej frekvencii ako ty. Spoznávaš svet, o akom ja môžem len snívať. Viem, že to nemáš ľahké, pretože sa musíš o všetkom rozhodovať sama, ale viem aj to, že ty sa vo veľkom svete nestratíš. Si človek, na ktorého sa nezabúda. Mnoho ľudí ti povedalo, že si slniečko (veď preto bola v deň odletu hmla, zo Slovenska odlietalo jedno slniečko).
Moja jediná, nezabudni, že akokoľvek sme odlišné ,akokoľvek sa náš život zmení, navždy sme spojené. Vždy budeš pevnou súčasťou môjho života.
Tvoja milujúca ségra Lenka
PS: Dnes vrátim knihu naspäť do poličky. Nech si sestričky opäť pokecajú. Majú o čom, veď boli skoro týždeň od seba. Aký by bol svet smutný keby nebolo sestier.
Držím Ti palčeky sestrička.
