Ja som Kurka a moj milovaný partner je Kuriak. Je predsa normálne, že si dvaja zaľúbení dávajú prezývky, ako macko, zlatko, zajko, miláčik, láska a iné. My sme Kuriakovci. Tak to je a preto aj moje budúce detičky sú kurence. Dve, lebo sú dvojičky.
Trochu Vám ich predstavím. Počali sme ich v októbri 2015. Niekedy na začiatku mesiaca, ja si myslím, že to bolo na pobyte vo Vyhniach, aj časovo by to sedelo. Dozvedela som sa o nich 30.10.2015. Viem to presne, lebo 2.11. som mala nastúpiť na kúpeľnú liečbu. (pozn.autora: na ňu som nenastúpila, práve kvôli Kurencom). Už týždeň som mala divné pocity, ktoré som nikdy v čase mojich "červených návštev" nemala. A ani tie krámy som nemala! Nebudem to volať menštruácia, a ani menzes, ani mesiačiky. Jednoducho sú to krámy a hotovo.
Tak som sa odhodlala urobiť si tehotenský test. Viem ako to funguje, už som si ho viackrát robila predtým. Aj do tohto testu som moc nádeje nevkladala, lebo veľakrát ma výsledok sklamal, tým že bol negatívny. Hovorím si že no buď to vyšlo, alebo ma zase príroda odrbáva.
Bolo asi 5:30? Neviem, bolo veľmi skoro ráno, bola som sama doma. Rodičia boli preč, a Kuriak doma, keďže sme spolu nebývali ešte. Podrobnosti hádam netreba, jednoducho som položila ocikanú paličku a že idem čakať. Nečakala som ani minútu. Výsledok bol jasný hneď. To sa mi ešte nestalo :-D dve čiarky a dve deti (ale to som ešte vtedy nevedela). Po 10 minútovom plakaní mame do telefónu, jej hysterickom opakovaní otázky: "Čo sa stalo, čo sa stalo preboha??" som to ako prvej osobe povedala mame.
Ďalšia osoba, ktorá sa to dozvedela bola sestrička z Kramárov. Kvôli nastávajúcemu víkendu a kúpelom som sa vyplašila a utekala rovno do ambulancie. Bola tam ale druhá sestrička, ktorá ma nepozná a nie je "moja". Asi sa ma zľakla, lebo som sa jej nanominovala do ambulancie, vyliala na ňu všetky informácie ako šálku rannej kávy a čakala odpoveď na otázku: "Čo mám robiť"? :-D že mám zavolať o desiatej, keď tam bude doktorka.
Tak som išla do roboty. Mala som našťastie poldňový workshop. Čiže som nemusela celý čas pracovať, a mohla som rozmýšľať nad tým, čo bude. Na obed som si dala bryndzáky, no a čo, však som zistila, že som tehotná.
Celý deň som bola ale nesvoja, a preto ďalšou osobou, ktorej som to prezradila bola moja šéfka Dáša. Musela som, lebo som mala nastúpiť na PN kvôli kúpeľom, a bolo dosť pravdepodobné, že nenastúpim. Zase sme plakali. A nakoniec sa tešila aj z toho, že PN sa nekonala, a ja som pracovala ďalej. Ale podotýkam ešte raz, že sa veľmi tešila a počas celého tehotenstva, kým som pracovala, mi veľmi vychádzala v ústrety a pomáhala. Za to jej ďakujem.
A človek, ktorý sa to musel ako ďalší dozvedieť bol otec Kureniec, kuriak. Jeho som si nechala na záver dňa, nech mu to nepíšem do správy. Mali sme plán ísť do mesta, pred mojím odchodom a riadne sa rozbiť. Nerozbili sme sa. Rozbili sme iba naše plány ako dvoch slobodných ľudí. V dobrom slova zmysle. Začal sa kolotoč, zvaný tehotenstvo, a všetko čo s ním súviselo.
Keď som mu to oznámila, ani nepípol. Celý čas bol skôr zahĺbený a rozmýšľal. Teraz viem, že všetko, čo mu prešlo hlavou, je dobré pre mňa a Kuriatka. Lebo nám nič nebude chýbať a všetko zabezpečil tak, ako sa patrí. Teda, až na par výnimiek, ale ako sa hovorí rodinu a svokru si nevyberieš. Ale o tom inokedy.
To že sú dve, som ako správna kuracia matka cítila ešte pred prvým ultrazvukom. Proste som to cítila, aj keď mi nikto moc neverí, niekde v srdiečku som to mala a keď mi to len doktor na ultrazvuku potvrdil, iba som sa usmievala. Moje dve GEMINY, dvaja jedno vaječní chlapčekovia. Na ktorých sa už silno tešíme. Chcete mená? Peter a Alexander. Možno ... Zatiaľ ich tak volám, a to rodíme už o mesiac.
Papapaaa
