Pre nenahraditeľnosť a nevyčísliteľnú hodnotu lesov vyhlásila Organizácia spojených národov rok 2011 za Medzinárodný rok lesov, aby tak zdôraznila spätosť človeka s lesom a prírodou a upriamila pozornosť na potrebu starostlivosti o naše zelené bohatstvo. Zaujímavosťou je, že celková výmera lesa na Zemi je 3 870 mil. ha, takže na jedného obyvateľa Zeme pripadá 0,65 ha lesa, čo je približne výmera 1 futbalového ihriska.
Cieľom Medzinárodného roku lesov je zvýšiť informovanosť odbornej i širokej verejnosti, posilniť povedomie a vedomostnú úroveň o možnostiach využívania rôznych typov lesov, jeho produktov a funkcií v ekologickej, hospodárskej a sociálnej sfére tak, aby mohli byť využívané aj budúcimi generáciami. Lesy a ďalšie spoločenstvá drevín plnia v krajine významné nezastupiteľné funkcie, ktoré sú z hľadiska ekologickej stability krajiny, jej racionálneho využívania a trvalo udržateľného rozvoja nenahraditeľné. Predstavujú základný krajinotvorný a ekostabilizačný prvok. Sú najvýznamnejším zdrojom obnoviteľných ekologických surovín a vďaka svojim funkciám zohrávajú významnú úlohu pri tvorbe a ochrane jednotlivých zložiek prírodného, človekom pozmeneného i človekom vytvoreného životného prostredia.
Les je úžasný fenomén, nádherná kompozícia stromov, rastlín, nižších a vyšších živočíchov, plne funkčný ekosystém schopný prežiť v prírodných podmienkach našej planéty. Je nenahraditeľný, voňavý, farebný, je matkou aj otcom ľudstva.
Les má veľa funkcií, ktoré môžeme vo všeobecnosti rozdeliť na produkčné a verejnoprospešné. Produkčnou funkciou lesa je jeho schopnosť vytvárať drevnú hmotu, čo je úlohou lesného hospodárstva. Cennejšie ako drevo sú však verejnoprospešné funkcie lesa, ktoré garantujú ľudstvu dostatok vody, kyslíka, ochladzovanie planéty, filtráciu vzduchu, pohlcovanie prachu a rádioaktivity, stabilizáciu pôdy, ochranu obytných aglomerácií a ďalšie stovky pozitívnych efektov, ktoré les poskytuje ľudskej komunite. V čase, keď veľká časť ľudí preferuje návrat k prírode a jej hodnotám, sa les čoraz viac stáva aj miestom najrôznejších kultúrnych podujatí.
Len niektorí si uvedomujú, že voda netečie z vodovodného kohútika, ale najčastejšie sa zbiera niekde v lesoch, že jednotlivé stromy a aj lesy tlmia hluk, znižujú množstvo prachu v našom okolí a sú útočiskom rozličných druhov rastlín a živočíchov. Je dôležité poznať tieto vzťahy, aby sme ich neničili, ale aby sme im rozumeli, lebo tak chránime sami seba a našu vlastnú budúcnosť. Sme súčasťou veľmi jemnej siete vzájomne veľmi úzko previazaných vzťahov. Mnoho častí je v tejto sieti poškodených alebo pretrhnutých, preto musíme na tie, ktoré ešte máme, dávať dobrý pozor, veď nejde len o nás, ale aj o našich potomkov.
Lesy ako dejisko komplexnej prírodnej dynamiky sú od nepamäti prirodzenou súčasťou ľudskej spoločnosti a zároveň aj nevyhnutnosťou pre jej harmonický, environmentálny, spoločenský a hospodársky rozvoj. Cielené hospodárenie v lesoch sa vyvíja ruka v ruke s hospodárskym rozvojom a potrebami ľudskej spoločnosti.
V súčasnosti je na svete veľké množstvo lesov devastovaných a ničených, ale naštastie sú tu regióny ako Európa a v nej krajiny ako Slovensko, kde je les stále vysoko cenený, kde sa mu venuje mimoriadna pozornosť, kde sa oň starajú profesionáli zvaní lesníci, ktorí riadia lesné hospodárstvo zákonom o lesoch v duchu aktívnej ochrany na princípoch trvaloudržateľného hospodárenia.
Slovensko patrí k najlesnatejším krajinám Európy a ešte stále máme krásne prírodné lesy. Nie vďaka administrátorom ochrany prírody, nie vďaka dobrovoľným ochrancom prírody. Máme ich vďaka profesionálnej a tvrdej práci lesníkov, ktorí po stáročia dokázali s lesom nakladať umne a profesionálne.
Nie vždy však zmeny a riešenia prinášajú odborníci. Horší prípad je, keď iniciátormi takýchto zmien sú ľudia, ktorí o poslaní lesníctva nemajú ani poňatia. Vo veľa prípadoch u nich absentuje dokonca odborné vzdelanie. Keď si doma dokážem zapojiť vypínač, neznamená to, že si dokážem spraviť elektrickú inštaláciu v celom dome. Tak isto platí, že keď dokážem rozlíšiť smreka od buka, neznamená to, že sa rozumiem lesu a som odborník na celý zložitý mechanizmus, ktorý funguje v lesných ekosystémoch.
Polená pod nohy hádžu lesníkom v posledných rokoch rôzne mimovládne organizácie, ktoré nenesú žiadnu zodpovednosť za následky ich názorov či aktivít. Tieto majú často navyše podporu médií i laickej verejnosti bez ohľadu na racionálnosť ich krokov a názory a opatrenia profesionálov, pracovníkov štátnej ochrany prírody a lesníkov sú bagatelizované a zaznávané. Najvypuklejšie sa tento problém ukázal po veternej kalamite z roku 2004, ktorý prerastá do totálneho rozpadu smrečín, kedy po rozsiahlej vetrovej kalamite zasiahla naše smrečiny kalamita podkôrniková, kde z niekoľkých stromov napadnutých podkôrnym hmyzom sa stala liaheň lykožrútov, zásobujúca týmto hmyzom doteraz zdravé smrečiny vzdialené aj niekoľko kilometrov. Tieto mimovládne organizácie bránili jej spracovaniu v nietorých územiach preferujúc názor, že príroda sa s tým vysporiada sama. Spustil sa kolotoč zákazov, odvolaní a mediálnej kampane, ktorá mala za cieľ postaviť lesníkov do úlohy štatistov. Už dávno sa ale potvrdil sa fakt, že jedine včasné spracovanie kalamity je najúčinnejší a zároveň preventívny spôsob boja proti premnoženiu podkôrneho hmyzu do okolia. Navyše tieto mimovládne organizácie usporadúvajú rôzne kampane typu „Kúp si svoj strom“ a keďže disponujú finančnými prostriedkami, odkupujú poľnohospodárske a lesné pozemky, na ktorých vyhlasujú často krát úplne nezmyselne „súkromné chránené územia“, na ktorých chcú dokumentovať vhodnosť ponechania biotopov na samovývoj a porovnávať ich s územiami, kde sa hospodári.
Snahou ekologistov na Slovensku v poslednom desaťročí je presadzovať bezzásahovosť za každú cenu aj na územiach premenených a stovky rokov využívaných človekom. Som presvedčený, že takéto bezdôvodné zavádzanie bezzásahovosti spôsobí výrazné zmeny a škody na lesnom prostredí vyhlasovaných plôch a v ich širokom okolí. Ak spoločnosť nepochopí, že tu nejde o zodpovednú ochranu, tak prídeme o tie najvzácnejšie územia na Slovensku. Je najvyšší čas predložiť účet verejnosti, čo nás stoja tieto neopodstatnené bezzásahové režimy.
Lesníci boli odjakživa predovšetkým ochrancovia lesa. Tým zabezpečovali stabilitu krajiny, dostatok dreva, vody, vzduchu, životný priestor pre rastliny a živočíchy. Stav našich lesov svedčí o tom, že to po generácie robili dobre. Chceme prírodu v niektorých prípadoch ponechať na samovývoj, nech si s problémom poradí sama. Tento problém však väčšinou spôsobil človek a človek by ho mal pomôcť prírode vyriešiť. V podmienkach Strednej Európy je trochu naivné sa hrať na panenskú prírodu, ktorá si poradí bez človeka a človek si poradí bez nej. Je treba využiť odborný potenciál a povedať širokej verejnosti, že lesníci sú kompetentní, profesionálne vyškolení odborníci, ktorí dokážu racionálne obhospodarovať lesy k zabezpečeniu všetkých funkcií, ktoré od nich spoločnosť očakáva.
Mali by sme sa snažiť upraviť celkový postoj spoločnosti k pestovaniu lesa a ochrane prírody. Hnedá farba vyschnutých stromov by nemala ovládnuť naše lesy. Väčšina spoločnosti je v súčasnosti apatická a značnú váhu majú v takom prípade názory niekoľkých jedincov. Nedovoľme, aby situácia zašla tak ďaleko, ako na Šumave, kde sa proti extrémnym názorom časti eko - aktivistov po rokoch letargie až teraz začínajú ozývať hlasy miestnych ľudí. Pre veľkú časť Šumavy je však na niekoľko desaťročí už neskoro.
Naše lesy patria medzi najvzácnejšie európske lesné ekosystémy, preto ich musíme využívať s rozumom a mierou. Slovensko je jedným zo štátov Európskeho spoločenstva, ktorý má najcennejšie lesy a jednu z najväčších biodiverzít v lesných ekosystémoch.
Slovenskí lesníci sa snažia vytvárať budúcnosť, kde všetky naše lesy sú životaschopné, produktívne a plnia množstvo funkcií. Kde lesy účinne prispievajú k trvalo udržateľnému rozvoju, prostredníctvom zabezpečovania ľudského blahobytu, zdravého životného prostredia a hospodárskeho rozvoja. Kde jedinečný potenciál lesov pri podpore zeleného hospodárstva, ľudského živobytia, zmierňovania zmeny klímy, zachovania biologickej diverzity, zlepšovania kvality vody je využitý v prospech spoločnosti.
Cieľom medzinárodného roku lesov a tiež cieľom tohto článku je pripomenúť si význam a dôležitosť lesov pre život človeka, pripomenúť si ich krásu a výnimočnosť. Taktiež je cieľom zvýrazniť dôležitosť lesníckeho stavu, jeho profesionalitu a umenie citlivo nakladať s národným skvostom „Slovenským lesom“. Bez dennodennej tvrdej práce a stáročnej snahy generácií slovenských lesníkov by dnes nebolo čo chrániť, nebolo čo obdivovať, nebolo kde oddychovať a určite by nebol dostatok pitnej vody a čistého vzduchu. Vážme si ich prácu a podporujme lesníkov pri napĺňaní ich neľahkého poslania, pretože „horárčina“ nie je povolanie, ale poslanie.
Les tu bol dávno pred človekom a práve preto ho človek musí odovzdávať nasledujúcim generáciám nie v horšom, ale v lepšom stave.
