Knižnica je kultúrna, informačná a vzdelávacia inštitúcia, ktorá dopĺňa, odborne eviduje, spracováva, uchováva, ochraňuje, využíva a sprístupňuje svoj knižničný fond, poskytuje knižnično-informačné služby, napomáha uspokojovať kultúrne, informačné, vedeckovýskumné a vzdelávacie potreby používateľov a podporuje ich celoživotné vzdelávanie, informačnú gramotnosť, tvorivý osobný rozvoj a jazykovú rozmanitosť.
Neplatí to však vždy a všade.
Nájdu sa aj knižnice, ktoré po dlhoročnom budovaní zrazu stratia svoj význam.
Na jednu z nich by som rada upozornila.
Táto knižnica existuje od založenia inštitúcie - Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie, ktorej je súčasťou. Jej odborné pracovníčky ju postupne budovali, dopĺňali, po prestavbe budovy zmodernizovali a začali pracovať na jej elektronizácii. Zrazu, po desaťročiach práce v nej, sa stali zo subjektívnych dôvodov vedenia nadbytočné.
Na základe istých názorov sa vedenie inštitúcie rozhodlo organizačnou zmenou zrušiť pracovné miesta vedúcej knižnice a knihovníčky, konkrétne prepustiť dve pracovníčky knižnice z celkového počtu dvoch pracovníčok knižnice. Odôvodnilo to priradením knižnice pod technicko-hospodársky úsek, ktorý spadá pod kompetencie sekretariátu riaditeľa.
Knižnica tak zostala bez jediného pracovníka. Vedenie to vyriešilo takým spôsobom, že poverilo pracovníčku, ktorá sa v ústave venuje úplne odlišnej odbornej činnosti, aby popri svojej práci venovala jednu hodinu v týždni prácam knihovníckeho charakteru.
Podľa zákona o knižniciach odborné knižničné činnosti knižnice má zabezpečovať odborný zamestnanec knižnice s vysokoškolským vzdelaním alebo so stredoškolským vzdelaním, ktorý má osobitnú odbornú spôsobilosť, teda súhrn teoretických vedomostí, znalostí odborných štandardov, procesov a všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich činnosť knižnice. Čo osobe, napriek jej vynikajúcej odbornosti v inej špecializácii, rozhodne chýba.
Knižnica má plniť svoje poslanie prostredníctvom odborného personálu, od ktorého spôsobilosti závisí kvalita poskytovaných knižnično-informačných služieb. Zriaďovatelia alebo zakladatelia majú dbať o to, aby odborné činnosti, vykonávali kvalifikovaní zamestnanci. Kvalifikáciu možno nadobudnúť absolvovaním predpísaného vysokoškolského alebo stredoškolského vzdelania, ďalším vzdelávaním a dlhodobou odbornou praxou.
Činnosť dovtedy špičkovej knižnice sa zmenila na nepoznanie, dá sa povedať, že takmer nefunguje. Sústreďuje sa iba na výpožičky kníh, ktoré si musíte objednať mailom, ale bez prístupu k elektronickému katalógu. Ten knižnica nemá sprístupnený, pretože sa na ňom ešte len pracuje. Kto ale robí elektronizáciu knižničného fondu, keď odborné pracovníčky boli prepustené? Nikto – elektronizácia stojí a čaká na riešenie.
Chcete si sadnúť v knižnici a čítať periodickú tlač, ktorú knižnice bežne požičiavajú prezenčne?
Máte smolu – máte na to len jednu hodinu v týždni. Aj to musíte vedieť, ktorý časopis, ročník, číslo, článok chcete a objednať si ho vopred mailom. Na odpoveď, či ho knižnica vôbec má, čakáte niekoľko dní, aj týždne. Aktuálnosť a rýchlosť teda nehrozí. Ak pracujete na projekte alebo výskume a potrebujete si rýchlo overiť odbornú informáciu, radšej sa ani neunúvajte.
A to nehovorím o MVS, vyhotovovaní rešerší alebo bibliografií, ktoré táto knižnica ponúka na svojej webovej stránke a do obdobia znižovania počtu pracovníkov promptne poskytovala. Nikto vám ju neurobí, lebo nikto ju urobiť nevie.
Knižnično-informačné služby tejto knižnice sú teda značne oklieštené, ak nie zminimalizované na podanie knihy z regálu a nič viac.
A tak sa z dobre vybavenej odbornej knižnice stáva priestor neslúžiaci čitateľovi, ale ako miesto na odkladanie nepotrebných vecí – napríklad použitého burzového šatstva a zbytočných harabúrd.
Je veľká škoda, že kompetentní nechávajú upadať knižné a informačné bohatstvo, ktoré je nevyhnutné pre prácu výskumného pracovníka vo vedeckej inštitúcii.
Zodpovedný riaditeľ inštitúcie by ju naopak mal plne podporovať!
P. S. Je marec 2020 a situácia v tejto knižnici sa za rok a pol vôbec nezmenila!!! Je to nezáujmom vedenia ústavu alebo snáď v dnešnej dobe nemá nikto záujem o prácu knihovníka v perspektívnej projektovej inštitúcii?
