Dielo vyšlo v 25 prekladoch, v roku 2012 aj v českom jazyku.
Autorské začiatky Michaela Kumpfmüllera sú spojené s novinárskou dráhou, svoje prvé literárne dielo Hampelove úteky (Hampels Fluchten) vydal v roku 2000. Za spoločenský román Správa všetkým (Nachricht an alle, 2008) bol ocenený cenou Alfreda Döblina. Momentálne píše román o posledných dňoch života Virgínie Woolfovej.
Pre román Nádhera života si Michael Kumpfmüller vybral záverečné obdobie Kafkovho života. Opisuje príbeh poslednej lásky Franza Kafku a Dory Diamantovej, mladej kuchárky, s ktorou sa spoznal na liečebnom pobyte pri Baltickom mori.
Prečo Franz Kafka? Najmä preto, že bol umelcom, ktorý autora ovplyvnil už v mladom veku. Bol prvým spisovateľom, s ktorým sa čitateľsky zoznamoval po Karlovi Mayovi (preslávil sa príbehmi o indiánskom náčelníkovi Winnetuovi a Old Shaterhandovi). Fascinovalo ho, ako Kafka narába s malým diapazónom štylistických prostriedkov a jeho poznávanie ho podnietilo k tomu, že sám začal literárne tvoriť. V tomto období bol nešťastne zaľúbený a to, čo prežíval Kafka, mu pripomenulo jeho vlastnú lásku.
Pri písaní románu čerpal autor z denníkov, z listov, ktoré si zaľúbenci písali, inšpirovali ho Kafkove obrazy a predstavy, ktoré nachádzal v jeho dielach. Život Kafku je dobre zdokumentovaný v mnohých textoch, horšie to bolo so zobrazením života Dory, o ktorej sa vie málo, pre M. Kumpfmüllera bola kýmsi neznámym, čo však nakoniec bolo pre neho výzvou k jej bližšiemu spoznávaniu.
Kafka sa počas celého svojho života nevedel rozhodnúť, či bude viesť rodinný život alebo sa bude venovať umeniu. Tento rozpor vyriešil až vzťah s Dorou, pri ktorej si uvedomil, že je možné skĺbiť obidva tieto svety. Česká prekladateľka Věra Koubová v doslove k románu píše, že Kafkovi sa prostredníctvom lásky k Dore podarilo usadiť v dome života, Kumpfmüller dodáva, že k tomu napomohla aj choroba a chvíle, v ktorých Kafka prestával veriť, že bude žiť. Človek už nemá veľa času a vo forme núdze vzniká možnosť skúsiť to, čo ešte človek nezažil.
V texte cítiť očarenie láskou, ktorá pokračuje do skutočného vzťahu a to aj napriek zhoršujúcej sa Kafkovej tuberkulóze. Realita vtedajšej doby vplývala na citlivé vnímanie skutočnosti a stretnutie týchto dvoch ľudí v roku 1923 možno považovať za náhly zázrak. Spoločne sa presťahovali do Berlína, kde v tom čase vládla inflácia, nikam nemohli ísť. V zmysle partnerského vzťahu ich to však nijako neovplyvnilo, pretože v takomto svete sa človek cíti ako bezdomovec a potrebuje ľudskú ochranu. Michael Kumpfmüller to vysvetľuje ako naplnenie potrieb života, keď vás napĺňa vedomie, že ak ste v ťažkej situácii, máte spolubojovníka, ktorý je stále s vami.
