Daniel Majling, dramaturg činohry Slovenského národného divadla, hovoril o divadle, slovenskej a svetovej beletrii, komiksovej tvorbe a spomenul aj čo-to zo svojho súkromia.
Vysokoškolské štúdia
Diskusia sa začala témou vysokoškolských rokov autora na VŠMU. Majling rozprával o tom, ako jeho cesta z rodnej obce neďaleko Revúcej do školy v Bratislave trvala dlhých osem hodín vo vlaku, v ktorom mal rušňovodič averziu na izbovú teplotu. V zime vo vlaku mrzol, v lete sa varil. Keď po hodine a pol dorazil do Plešivca, kde prestupoval na ďalší vlak, bol od Bratislavy vzdialený viac ako na začiatku svojej cesty. O reštauračnom vozni alebo kultúrnejšom hygienickom zariadení na severnej železničnej trase mohol len snívať.
Na vysokoškolské štúdia spomína veľmi rád, v jeho ročníku bolo 6 – 7 študentov a mali medzi sebou dobré vzťahy, veľa kamarátov mal na bohosloveckej fakulte aj na internáte na Mlynských Luhoch, kde býval počas štúdia. Vo voľných chvíľach navštevoval filozofické prednášky Miroslava Marcelliho, ktoré považoval za vynikajúce a po ich skončení chodil do knižnice pre knihy, ktoré profesor na hodine spomenul a odporúčal. Prestávky v rozvrhu využíval na pozeranie filmov v študovni fakulty.
Divadlo
Ako dramaturg nerád chodí na premiéry predstavení, ktoré pripravuje. Je príliš nervózny a tento čas radšej trávi v zákulisí. Pri premiére dramatizácie románu Fiodora Michajloviča Dostojevského Bratia Karamazovovci, ktorá trvala štyri hodiny, prešiel v zákulisí snáď aj 20 kilometrov. Ale priznáva, že obľúbeným scénam, v ktorých je výkon hercov nadštandardný, neodolá, vtedy vybehne zo zákulisia a výstupy si užíva.
Momentálne pripravuje hru inšpirovanú denníkmi Ali Rachmanovovej, ktorá si do nich zaznamenávala udalosti revolučných rokov, prerod ruskej spoločnosti v období rokov 1916 – 1927, ale aj premenu samej seba od dospievania až po dospelú ženu. Vo svojej trilógii zachytáva roky prežité v Rusku a v závere opisuje ťažké začiatky v rakúskej emigrácii.
Literatúra
Obľúbeným autorom Daniela Majlinga je Vladimír Nabokov, ktorý má v sebe zároveň iróniu aj sebairóniu. Obdivuje jeho vycibrený štýl, to, ako vie v texte vystavať podmanivú situáciu, ktorú vzápätí potlačí necitlivým výrokom. Ale aj Boris Pasternak, kniha Život s Dostojevským od Anny G. Dostojevskej alebo Natašin tanec: kultúrne dejiny Ruska od Orlanda Figesa.
Komiksy, poviedky
Majlingov komiks Rudo vznikol na základe rozhovorov a vtipných výrokov kamarátov ešte počas ich stredoškolských štúdií. Pri vytváraní hlavnej postavy bol inšpirovaný tragickou smrťou Ruda Slobodu, ktorý bol pre neho kultovým autorom. Tento komerčne úspešný česko-slovenský čiernobiely komiks tvoril autor päť rokov.
Dej druhého komiksu pod názvom Zóna, ktorý sa odohráva na Gemeri a v Londýne, predchádza epickej chronológii príbehu vyššie spomínaného komiksu Rudo. Dejovo na neho nenadväzuje, skôr objasňuje predošlé konanie hlavnej postavy. Z toho dôvodu sa v ňom nachádza veľa replík použitých v prvom komikse.
Daniel Majling je autorom poviedkovej zbierky Ruzká klazika, ktorej slovenské príbehy sa tvária, že sa odohrávajú v ruskom prostredí. Sú to však úryvky z denníka, do ktorého si autor esejisticky zaznamenával vlastné zážitky a komentáre udalostí, ktoré ho niečím zaujali alebo nahnevali.
Bližšie o knihe sa možno dozvedieť z recenzie Vladimíra Barboríka: https://plav.sk/node/85
a Petra Darovca: http://www.litcentrum.sk/recenzie/postmoderna-stale-zije-vazne.
Hodina určená na diskusiu s finalistom prestížnej literárnej súťaže Anasoft Litera Danielom Majlingom neskutočne rýchlo ubehla a my sme sa chtiac-nechtiac pomaly vnárali do každodenného života.
