Takto sa začína príbeh posledného roku života Franza Kafku, v ktorom prežije svoj najkrajší vzťah.
Už pri prvej návšteve prázdninového tábora Detské šťastie v Graal-Müritzi, kde Dora pracuje ako dobrovoľníčka-kuchárka, ho táto žena uchváti a zdá sa, že očarenie je vzájomné. Počas troch týždňov jeho pobytu pri Baltickom mori trávia spolu každý deň, najčastejšie vychádzkami do najbližšieho okolia.
„Na prechádzku si Dora obliekla tmavozelené plážové šaty. Je niekoľko minút po deviatej a ešte stále dosť svetla a je to radosť, takto vedľa neho ísť a cítiť, že jeho radosť nie je o nič menšia. Mohli by sa posadiť na niektorú z lavičiek na prvom prístavnom mostíku a pozerať na korzujúcich ľudí, ale doktor chce ísť ďalej, k druhému mostíku.“
Stavba Kumpfmüllerovho textu je veľmi zaujímavá, chvíľami Kafkov život spracováva biograficky, cituje jeho listy, denníky, vzápätí ho dotvára domýšľanými alebo pravdepodobnými situáciami. Dielo sa skladá z troch častí - Príchod, Zotrvanie, Odchod a určite nemá charakter bežného románu. Kumpfmüller v ňom mení perspektívu rozprávača, začína pohľadom Kafku, ktorého nazýva doktor, pokračuje hľadiskom Dory. Celý text sa nesie v duchu rozprávania bez jediného dialógu. Podľa názoru autora dialógy v diele nie sú potrebné, pretože to, čo sa medzi ľuďmi vo vzťahu deje, nesúvisí s tým, čo si rozprávajú. To, čo si medzi sebou Dora a Franz rozprávali, nebolo pre autora rozhodujúce. Rozhodol sa vyjadriť najmä poryvy duší hlavných postáv.
„Keby si svoj život zapisovala, zaznamenávala by si len maličkosti, pretože ako sa jej zdá, šťastie je najväčšie vtedy, keď je drobnučké, keď si Franz zaväzuje topánky, keď spí, keď ju hladká po vlasoch. Večne jej s vlasmi niečo robí. Už ju česal, už jej ich umýval, bolo to krásne a zvláštne zároveň. Jej vlasy, hovorí, voňajú dymom a sírou, trávou, občas morom.“
Kvôli zhoršenému zdravotnému stavu odchádza Kafka na krátky čas do Prahy, od septembra už spoločne s Dorou obýva v Berlíne postupne tri rôzne byty. Počasie a ťažké pomery v tomto meste majú za následok opätovné nepríjemné prejavy tuberkulózy. Kafka je nútený odísť k rodičom a po pár dňoch do sanatória pri Viedni, kde sa Dora oňho stará počas posledných dní jeho života.
„Posledné dni sa jeho stavy striedajú, čas sa míňa spola v omámení injekciami, dňom aj nocou ho zamestnáva problém pitia, stále v tom ešte nenastal žiadny posun, jedine ak k horšiemu. O pití skôr sníva, než aby pil, tu a tam vodu a počas týždňa fľašu tokajského. Nevníma, že to sú jeho posledné dni.“
