Keď mňa tak mrzí, že máš z toho taký stres! Aj dnes. Prišla som večer domov a chtiac hneď poskytnúť kúsok zo mňa nevinnou konverzáciou, ktorou naznačím záujem o mojich blízkych, spýtala som sa: "Tak ako bolo na pohrebe, stará mama?" Ešte že má zmysel pre humor. "Tradične, cica, tradične ..."
To ale nebolo nič oproti tomu, čo mi spätnoväzbila nedávno mama. "Ty si vôbec uvedomuješ, čo si sa minule opýtala? Pokračovala pri našej rannej káve popri zobúdzaní mama, keď sme vymýšľali, ako to vlastne zaonačiť, aby sme dosiahli pokoj v duši starej mamy pred jej oslavou. "A čo také?" konštatovala som napoly neprítomne (teraz už viem, že práve tá napoly neprítomnosť občas prinesie morbídne chvilky do našej rodiny)."No, že: Čo nové na cintoríne?" .... popálila si mama jazyk.
.
Stará mama, príde mi neuveriteľné, že máš 80 rokov a ja ešte môžem byť s tebou. A aj môj syn. Pamätám si, aké to bolo skvelé, že som si mohla užiť našu prababičku až do mojich 17 rokov ...Veľmi ti želám, aby si mohla byť na tomto kúsku zeme ešte šťastná (aj s tými mojimi nešťastnými rečami). Ďakujem ti za všetky krupičné kaše so škoricou, smotanové osúchy a láskavosť ...
A sľubujem, že ťa na ten cintorín v sobotu doobeda nepošlem .... To by ti naozaj nemuselo dobre padnúť :oB Veď je všetko dokonale pripravené (kačka, lokše, torta ... prosto všetko), tak snáď ťa uchránime pred stresom a tvoja oslava bude taká, akú ti zo srdca želám ... Pohoda, klídek ... bez tabáčku :-), s milými ľuďmi, ktorí vedia, čo všetko si pre nich v živote urobila a radi by ti to aspoň kúskom vrátili späť ...
