Osobnejšie. Neviem ako vy, ale ja si uvedomujem, že je mi príjemný ten dobrý pocit, keď si s predavačkou či predavačom povieme "dobrý deň" s úsmevom, pohľadom do očí, vymeníme si pár slov, bez automatizácie riadenia pravidiel zadaných veľkým kolosom. Všimli ste si, že pokladník vo veľkom reťazci je spravidla po náročnej smene zúfalo vyčerpaný? Automaticky pozdraví, je to však zvyčajne neosobná formulka. Ani nezdvihne zrak. Všetci sa ponáhľajú, tak rýchlo, rýchlo ...! Celkom chápem ... Moja kamarátka po 35 pacientovi, ktorého v ten deň vyšetrila tiež už nemá silu a ani čas na osobnejší prístup.
A ja presne viem, že si rada kupujem ten dobrý pocit. Dnes ľudia už viac premýšľajú, kde nechajú svoje peniaze. Okrem potrebných a zľavnených tovarov je ešte vcelku veľká časť tých, ktoré možno až tak nepotrebujeme a preto sa rozhodujeme aj na základe "pridanej hodnoty". Mám rada, keď si predavačka pamätá "Ako vždy, desať cereálnych žemlí?" :-) ... alebo "a kde ste dnes nechali syna?" ...
A nezostávam na piedestáli ofukovaného zákazníka. Predavačov vnímam ako ľudí, ktorí majú v ten daný deň, keď sa stretneme, tiež svoj príbeh, nejakú náladu a dôvod na ňu. Ako ľudí, ktorí tiež potrebujú pochopenie. Tiež sa pýtam a zaujímam. Často vnímam rôzne situácie, ako inak sa mohli vyvinúť, ak by ...
A čo to má všetko spoločné so svákom Raganom? Tak táto postavička vo mne vyvoláva spoľahlivý úsmev. Obchodník s humorom, láskavosťou a filištínstvom :-) Rovnako ako predavač novín, od ktorého som v piatok o polnoci kupovala pre babičky obľúbený bulvár. Podávala som mu dve eurá. Bez mihnutia oka sa ma opýtal "Máte 20 centov?". Podala som mu ich v domnení, že príde výdavok. Neprišiel. Podal mi ešte dva ďalšie časopisy a povedal "No pozrite, čo všetko si môžete za to prečítať!". Rozosmial ma, chvíľu sme licitovali, nakoniec som si vybrala iné časopisy a s pocitom dobrého obchodu a zaobstaraného víkendu proti čitateľskému absťáku, sme sa rozišli.
Teraz som si uvedomila, že spôsob obchodu patrí medzi hry, ktoré tiež prinášajú ľuďom chlieb :-)
