Premýšľala som, ako podporiť učiteľov, aby neboli vydierateľní. Aby mohli normálne žiť a tešiť sa do práce. Keď mi učiteľka aj po 20 rokoch v škole povie, že má deti veľmi rada a vždy v nedeľu večer sa na ne opäť teší .. keď inú vidím, ako - na začiatku roka i na konci, prípadne aj keď dieťa príde po chorobe opäť do školy - deti vyobjíma ... keď ich vidím, ako zdobia triedy, vo voľnom čase kupujú sedáky, tvoria mikulášske balíčky, vymýšľajú poznávacie výlety ... to predsa stojí za solidaritu, nie? Keď vidím našich štyroch učiteľov v škole, kde je 700 detí, vždy v duchu dúfam, že vydržia, kým môj syn nastúpi na druhý stupeň ...
.
Som starý insiťák, preto moje riešenia sú jednoduché a podľa mňa uskutočniteľné.
.
Môžem darovať svoje peniaze, komu chcem.
.
Predstavte si, že DOBROVOĽNE - nikto sa nebude na nikoho mračiť, ak sa rozhodne inak - daruje každý rodič učiteľovi svojho dieťaťa jedno euro denne za každý deň štrajku, ktorý učitelia potrebujú podstúpiť. Dar solidarity, podpora učiteľa a aj spätná väzba, ako učiteľa vnímajú rodičia a deti ... pretože tento čin urobia iba tí, ktorých vzájomná komunikácia učiteľ-rodič je otvorená, priama a pozitívna.
Predstavte si, že dobrovoľne podporíme učiteľov našich detí tak, ako môžeme a cítime. Čokoľvek sa im vráti, budú cítiť, že nie sú sami a som presvedčená, že takýto krok celkovo zlepší vzťahy a spoluprácu ...
Viem si predstaviť aj to, že nie každý môže podporiť učiteľa za každý deň štrajku a to ani jedným eurom ... preto píšem: SLOBODNE ...
Štrajk učiteľov nie je iba ich vecou a ak to niekto takto pociťuje, potom si neuvedomuje spätosť nás všetkých. Čo môže odovzdávať frustrovaný učiteľ, ktorý má pocit, že ho nikto nepočuje? Čo môže odovzdať vynikajúci učiteľ, ktorý je unavený z toho, že potrebuje dve práce na to, aby prežil? Učitelia odovzdávajú poznania a naše deti sú s nimi viac počas dňa, ako s nami ... Sú dôležitými formovačmi a vrývajú do duší detí silné pečiatky ... Osobne by som veru privítala občas prísnejšie kritériá výberu učiteľov ... napríklad miera empatie, láskavosť, schopnosť tvoriť si prirodzenú autoritu, schopnosť nepotláčať individualitu, ale vedieť s ňou pracovať ... ale to chce atraktivitu pracovného miesta! K súčasným príjmom učiteľov myslím netreba písať nič ... Je neuveriteľné, ak má čašník vyšší príjem, ako učiteľ. Nič proti čašníkom, či akémukoľvek povolaniu ... až na to, že učiteľ môže robiť čašníka kedykoľvek ... čašník učiteľa asi nie ...
Čas na zmenu je už dávno, pretože tá zmena beží ... chce to iba ROZŠÍRIŤ HRANICE TOHO, ČO POVAŽUJEME ZA MOŽNÉ ... ROBIŤ VECI INAK ... PRESTAŤ SA BÁŤ ... A PODPOROVAŤ SA NAVZÁJOM.
Tvrdiť, že vláda peniaze na zvýšenie nemá, je súčasť arogantnej hry na neoprávnené zlaté padáky, predražené tendre, limuzíny a smiatie sa do očí tým, ktorí si pripadajú bezmocní ...
No veď práve!!!!!!!!!!!!!!!
Bezmocnosť je naučený postoj NEMAŤ SVOJU VNÚTORNÚ SILU.
A to nie je pravda. Akurát treba prevziať zodpovednosť. Plnú. My všetci práve umožňujeme, aby si súčasná vládna garnitúra potvrdila svoj postoj moci. Ak učiteľov nepodporíme, umožníme naďalej šafáriť tým, ktorí empatiu a skutočné hodnoty zakopali už dávno pred nástupom do funkcií.
Štrajk učiteľov je zlomok celku ... Hovorí o prevrátených hodnotách ... vypovedá o nezmyselne honorovaných povolaniach typu "modelka" (ospravedlňujem sa vám, krásne baby, tiež sa na vás rada pozerám, ale toto si naozaj myslím) alebo "reklamný herec" ...
Netvárme sa, že sa nás ich ťažkosť netýka ... a podporme učiteľa svojho dieťaťa jedným eurom denne.
Solidarita, ale tá skutočná, sa znova pýta na svet.
