Každý človek sivedome, či podvedome škatuľkuje ostatných do kategórií. Podľa spoľahlivosti,zábavnosti, krásy... čo ja viem... Akonáhle vybočíš z tejto, tebe prideleneja ohraničenej sféry, často sa stane že ťa odsúdia, nechápu, zatratia alebopreradia do inej, menej atraktívnej kategórie.
Zaujímalo by ma,či sú to ľudia, ktorí majú menej životných skúseností, alebo ich majú toľko (asipozitívnych), že sa riadia heslom „ja som neomylný, mne by sa toto nemohlo stať“.
Stáva sa. Stane saže sa dostaneš do situácie, kedy konáš pod nátlakom emócii absolútne iracionálne.Stane sa že konáš proti celému svojmu životnému presvedčeniu, že ta ženie nejakáiná sila alebo že jednoducho inak konať nemôžeš. Alebo nechceš. V konečnomdôsledku ťa to serie alebo sa hanbíš a väčšinou sa z toho poučíš.
Keď ale padnešna hubu, naučíš sa byť tolerantnejší k problémom a starostiam iných. Nemusíšim rozumieť, ale pochopíš jedno: v istých životných situáciách sa nedá konaťracionálne. Stále sa vyvíjame. A konáme vôbec niekedy racionálne?
