Som klient Tatra banky už od svojich 15 rokov. Pominiem početné kauzy ako svojvoľné navyšovanie a znižovanie kreditného rámca bez nutnosti informovať mňa - klienta - o týchto zmenách, rovnako ako aj stále vyššie poplatky za nezmyselné balíčky ešte nezmyselnejších služieb. Tento evrgrín všetci poznáme a preto nemá zmysel sa nad tým nijako rozčuľovať - stačí vymeniť banku, napríklad za jednu bezpoplatkových, ako ZUNO alebo mBank. A ak vás aj tie s prepáčením naserú, stále si môžete povedať: "No a čo, veď sú zadarmo!"
Ja som po tých 15 rokoch zrušila svoj bežný účet s úľavou. No jednoduché to nebolo. Musela som vyplniť množstvo formulárov, zodpovedať tisíc otázok o svojich dôvodoch, ktoré nemajú nikoho čo zaujímať, a čeliť dvadsiatim ponukám na ďalšie nezmyselné sporiace a balíčkové účty, šité presne mne "na mieru." Zaujímavé bolo, že žiadna z tých piatich slečien, ktoré sa na mňa vrhli, mi nevedela odpovedať na jediné, čo ma zaujímalo - koľko presne ma zrušenie účtu bude stáť. Rezignovala som, bolo mi to už jedno, hlavne nech už som odtial preč. Na vyplatenie zostatku v hodnote okolo 10 euro som si musela počkať štyri týždne a obehnúť "iba" dve pobočky. Ešte doteraz z toho občas kričím zo sna.
Ostala mi iba kreditná karta. Keďže ju mám naviazanú na PayPal a iné online-shopy, neoplatí sa mi ju zatiaľ rušiť a vybavovať si v inej banke novú - nespĺňam potrebné podmienky týchto bánk o pravidelnom mesačnom príjme, pretože na Slovensko mi nechodí výplata. A presúvať si peniaze hore-dolu medzinárodne tiež niečo stojí. A áno, som aj mimoriadne lenivá, priznávam a po predchádzajúcich skúsenostiach už nemám nielen čas, ale hlavne energiu riešiť ďalšie nekonečné procedúry a odpovedať na zbytočné otázky. Ale prečo sa vlastne obhajujem?
Ako každý pracujúci človek si občas rada doprajem dovolenku. Väčšinou si najvýhodnejšie letenky nájdem na internete a z pohodlia domova alebo ofisu si ich pekne krásne kreditkou zaplatím. Tatra banka tento rok však nechce, aby som šla na dovolenku.
Na svojej kreditnej karte mám kreditný rámec, ilustračne 1500 eur. Vyberiem si zo svojej banky v zahraničí sumu potrebnú na dosiahnutie 1800 eur - toľko stoja dve letenky do mojej vysnívanej destinácie. V istej bratislavskej pobočke Tatra banky si vložím peniaze s otázkou, či je to v poriadku, že tam teraz je viac peňazí, ale že si chcem kúpiť letenky a tie stoja trošku viac ako mám rámec, navyše chcem letieť s priateľom spoločným lietadlom, asi som síce divná, ale rada by som, no. Slečna za prepážkou sa usmeje, samozrejme že to problém nie je, ponúkne mi bežný účet, ktorý zdvorilo odmietnem, rovnako ako aj bezúčelový úver a nejakú fantastickú hypotéku. Odchádzam spokojná, hreje ma na srdci príjemný pocit, že zajtra už budem mať letenky!
Ráno mi pípne sms-ka od Tatra banky: Váš disponibilný zostatok je, opäť ilustračne, 1400 eur. Infarkt, skoro o 400 euro menej, ako suma potrebná na kúpu dvoch leteniek. Môj sen o tom, že si dnes tie letenky konečne zaplatím, dostáva vážne trhliny. Žhavím horúcu linku Tatra banky a dozviem sa, že svojimi peniazmi nemôžem len tak mirnix-dirnix voľne disponovať. Však to kde sme?! Je mi povolená len istá suma mesačne, resp. v nejakom trojtýždennom cykle. Ale že si samozrejme môžem požiadať o navýšenie kreditného rámca, a čakať a čakať, kým mi to schvália, alebo skôr neschvália. Vysvetlím slečne situáciu s letenkami a zdôrazním dôležitosť ich rýchleho obstarania z dôvodu meniacich sa cien a temer onemiem nad jej aroganciou a škodoradostnou reakciou. Môj sen o tom, že si dnes tie letenky konečne zaplatím, sa práve rozplynul v nedohľadne. Priznám sa, nakričala som na ňu hneď zrána a počula to celá bytovka - venčila som totiž psíka - ale skutočne nemám výčitky svedomia.
Ale keďže som človek povahy buldočej, a nič ma len tak ľahko neskolí, hneď sa mi v hlave zrodil nielen plán B, ale aj plán C, a aj D, pre prípad, že sa mi do cesty postavia ďalšie obludné inštitúcie a korporácie. A zajtra si tie letenky kúpim. Nejako to zvládnem, nejaká Tatra banka ma predsa nepoloží, tá nech bráni v dovolenkám svojim zamestnancom. Držte mi palce.
