Posledná rozlúčka sa konala v bratislavskomKrematóriu. Nedá mi nereagovať na organizáciu smútočného obradu - po jeho absolvovanísom si niekoľkokrát položila otázku či v nás ostal aspoň kúsok úcty k zosnulému.
Obrad bol dôstojný, hudba a príhovoryvybrané citlivo, s úctou k osobnosti a životnému dielu pani Žilinčanovej.Čo ma však po skončení obradu zarazilo bolo, že pani, ktorá sa starala o organizáciuobradu a teda ich denne absolvuje niekoľko, ľudí nahlas a pomerne necitlivopoháňala k opusteniu miestnosti s tým, že obrad sa pretiahol nanajvyššiu možnú akceptovateľnú mieru a súčasne zamestnanci Krematória hlučnea bezohľadne vymieňali smútočné dekorácie pre ďalší obrad za zhrozeného pohľaduzúčastnených.
Je mi z toho smutno. Každýčlovek má právo na dôstojný obrad. Prečo teda, ak je Krematórium informované,že sa koná pohreb významnej osobnosti a teda sa určite predĺži, nie jeschopné si zadeliť čas a predovšetkým - správať sa aspoň s trochou úctyk zosnulému???
___________________________________________________________________________
Viera Žilinčanová sa vo svojich dielach venovalaaj stvárňovaniu hudobných motívov, typicképre jej maľby boli osamelé ženské figúry a postavy v prostredí snových amagických záhrad. Jej tvorba je významným spôsobom zastúpená v zbierkach Slovenskejnárodnej galérie, ako aj iných štátnych galérií a takisto sa dlhodobo sauplatňuje na západoeurópskom a japonskom súkromnom trhu s výtvarným umením. PaniŽilinčanová bola manželkou známeho maliara Michala Jakabčica (1930 - 2001).
