Chuť Portorika - San Juan II.

Od pasteles, alcapurias, bacalaitos – čo sú skvelé pouličné jedlá po asopao, pastelón, či mofongo, podávané v reštauráciách, až po veľmi obľúbený syrový dezert quesito.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Portorikánci sú naozaj aj patrične hrdí na svoje potraviny, jedlá i kultúru. Pravdepodobne aj preto usporadúvajú každoročne na Escambrón Beach úžasný festival chutí Saborea Puerto Rico. Oslavujú tak najlepšie karibské tradície a chute. (Tento rok by sa mal konať 18. – 15. mája.)
Escambrón Beach je malá pláž, ktorá sa nachádza len kúsok od Old San Juanu, ale počas festivalu sa premení na poriadnu kulinársku show. 

Táto pláž sa 1x za rok premení na veľkú kulinársku show
Táto pláž sa 1x za rok premení na veľkú kulinársku show (zdroj: ĽLR)

Návštevníci festivalu - ktorý priťahuje nielen miestnych obyvateľov, ale aj turistov - môžu ochutnať kulinárske výtvory cca 50-tich kuchárov (nie len z Portorika, ale z celého sveta) a 30-tich portorických reštaurácií. Okrem toho sa môžete tešiť na vzorky z miestnych viníc, pivovarov a liehovarov.
Každý kuchár tu hostí stôl s približne desiatimi ochutnávačmi a pripravuje pre nich jedinečné jedlo (pre každého pri stole). Kuchári pochádzajú z najlepších reštaurácií a hotelov z celého ostrova. Festivalu sa zúčastňujú aj cukrári, takže môžete zavŕšiť to obrovské množstvo chutí hriešne sladkou bodkou.
Víkendový lístok, s ktorým máte prístup ku všetkým akciám festivalu stojí okolo $ 300. Ale môžete si vybrať napríklad len niektoré akcie, ktoré vás najviac zaujmú a ktorých cena za začína od $ 75.
Aj napriek tomu, že je portorikánska kuchyňa trochu podobná španielskej, kubánskej a mexickej kuchyni, je to jedinečná, chutná zmes španielsko-africko-taino-amerických vplyvov. Používajú sa v nej domáce koreniny a prísady ako koriander, papája, kakaovník, mišpule, zeler, banány a iné. Miestni obyvatelia hovoria svojej kuchyni "cocina Criolla", čiže kuchyňa kreolská.
Jej korene je možné vystopovať až k Tainom, pôvodným obyvateľom ostrova. Ich strava pozostávala len z obilovín, tropického ovocia a morských plodov. Španieli sem v 16. storočí priviezli hovädzie aj bravčové mäso, ryžu, pšenicu, olivy aj olivový olej. Čoskoro však na ostrove Španieli začali pestovať cukrovú trstinu a dovážali otrokov z Afriky, ktorí so sebou priniesli okru a taro (v Portoriku známe pod názvom yautia). Prelínanie chutí a prísad odovzdávaných takto z generácie na generáciu medzi rôznymi etnickými skupinami, ktoré sa usadili na ostrove, malo za následok vznik úžasnej exotickej zmesi dnešnej portorikánskej kuchyne.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Polievka ako predjedlo, podávaná v kávových šálkach
Polievka ako predjedlo, podávaná v kávových šálkach (zdroj: ĽLR)

Obedy a večere zvyčajne začínajú teplými predjedlami. Najčastejšie sa môžete stretnúť s tým, že vám na stôl donesú vývar (podávaný vo väčších kávových šálkach) a k nemu chrumkavé placky zo sušenej solenej tresky – bacalaitos. Musím uznať, že naozaj sú veľmi chutné. 
Vôňa, vanúca z kuchýň asi v celom Portoriku pochádza z dvoch najznámejších a zároveň absolútne nevyhnutných surovín - adobosofrito, ktoré dávajú mnohým potravinám práve tú úžasnú charakteristickú chuť a tiež farbu.
Adobo je v skutočnosti nahrubo rozdrvené a zmiešané korenie - oregano, cesnak, soľ, olivový olej a limetková šťava, alebo ocot. Táto zmes sa vtiera do mäsa ešte pred pražením.
Sofrito je aromatická zmes vytvorená z cibule, cesnaku, koriandra a papriky opečenej v olivovom oleji, zo soli, olív, kapár a korenia.
Bežne dostanete kúpiť sofrito aj adobo v obchode ako hotovú zmes, ale nič nenahradí ich chuť lepšie ako keď sú vyrobené po domácky. 
My s priateľom sme počas prehliadky starej časti mesta navštívili reštauráciu Cafe Manolin, ktorá sa nachádza v samom srdci štvrte Old San Juan. Ide o veľmi starú (cca 70 rokov) a veľmi populárnu reštauráciu. Získala dokonca certifikát Excellence Award Trip Advisor.

SkryťVypnúť reklamu
Cafe Manolín - pohľad z ulice
Cafe Manolín - pohľad z ulice (zdroj: ĽLR)

Jej zakladateľom a prvým majiteľom bol Don Ernesto Ruiz, ktorý ju predal svojmu bratovi a ktorého meno tvorí jej názov dodnes - Manolin Ruiza.
V roku 1987 Cafe Manolin získali súčasní majitelia - Annie Rivera a Tomás J. Molina. Cafe Manolin je reštaurácia s pravidelnou klientelou, rodinnou atmosférou, rozumnými cenami a v neposlednom rade s vynikajúcim jedlom a dobrými službami. Reštaurácia je otvorená sedem dní v týždni a ponúka pestrú ponuku kreolskej kuchyne. Majú tu aj vynikajúce dezerty a kávu podávajú ešte v babičkinom štýle. Nechýba samozrejme ani modernejšie espresso.
Čo sa však týka interiéru reštaurácií v Portoriku, dalo by sa povedať že „nic moc“. Počula som, že majitelia reštaurácií sa riadia jediným hlavným princípom:
Čím menej "autenticky" to vyzerá, tým viac autentické to je.

SkryťVypnúť reklamu
Interiér Cafe Manolín
Interiér Cafe Manolín (zdroj: ĽLR)
Pulty pozdĺž podniku slúžia aj ako
Pulty pozdĺž podniku slúžia aj ako  (zdroj: ĽLR)

A teraz k ponuke. Táto reštaurácia má okrem iného v ponuke aj dve veľmi obľúbené tradičné portorické jedlá. Asopaomofongo. Asopao je vraj najlepšia polievka po „opici“. Táto výdatná polievka je tradične uvarená z kurčaťa, ale podáva sa už aj vo verzii z kôrovcov – morských potvor.
Každý portorikánsky kuchár má na asopao svoj vlastný recept a každý tvrdí, že jeho je najlepší. Asopao de pollo (kuracie asopao) - celé kurča sa dochutí korením adobo, pridá sa nasolená bravčová šunka, zelená paprika, chilli korenie, cibuľa, koriander, olivy, paradajky, chorizo a čierne korenie.
Pre dokreslenie chuti môže byť pridaný zelený hrášok alebo špargľa.
Je to veľmi, ale že fakt veľmi hustá polievka s ryžou, kuracím mäsom a zeleninou. Základ samozrejme tvorí už spomínané sofrito a polievka sa podáva s vypraženým banánom - plantínom.
Druhým z veľmi populárnych a taktiež typických jedál je mofongo. Toto jedlo sme si objednali aj my s priateľom. Je to vlastne zmes rozmačkaných banánov – plantínov, ktoré sú na ostrove (a v podstate aj inde v Karibiku) veľmi populárne, pretože ich tam majú veľa a dá sa z nich vytvoriť jedlo všetkého druhu. Hoci často slúžia len ako príloha k mäsu, či k polievke napríklad aj k asopau, konkrétne v tomto prípade tvoria hlavnú zložku mofonga. Zelené banány – plantíny sú na rozdiel od svojich „bratrancov“, (klasických banánov) oveľa menej sladšie a sú veľmi škrobovité. Takže za surova sa fakticky jesť nedajú. Musia sa vždy nejako spracovať tepelne – dusením, pečením, vyprážaním...

SkryťVypnúť reklamu
Škrobovité banány - plantains
Škrobovité banány - plantains (zdroj: ĽLR)

Zelené olúpané banány – plantíny - sa často pečú nad horúcimi kameňmi a podávajú sa ako príloha. Tradične sa to celé podáva s ali-li-monjili, kyslou cesnakovou omáčkou. Omáčka je kombináciou cesnaku, celého čierneho korenia, sladkých semien chilli korenia s príchuťou octu, alebo limetkovej šťavy a olivového oleja.
V portorickej kuchyni sa vo všeobecnosti zvyknú podávať jedlá s rozličnými omáčkami. 
 

Omáčky
Omáčky (zdroj: ĽLR)

V prípade mofonga sa tieto plantíny rozmačkajú na kašu v špeciálnej nádobe s tzv. pilónom. Tieto nádoby s pilónom sú častým symbolom v San Juan, videla som ich viackrát aj ako dekorácie v obchodoch, či v reštauráciách. Pravdepodobne patria aj k základnému kuchynskému vybaveniu v portorických kuchyniach. Dedukujem tak aj z toho, že aj v našom prenajatom apartmáne v kuchyni nechýbal. 

Pilón
Pilón (zdroj: ĽLR)
Nádoby s pilónom ako dekorácia pred reštauráciou
Nádoby s pilónom ako dekorácia pred reštauráciou (zdroj: ĽLR)

Ešte k tomu mofongu. Do kaše z plantínov sa pridá cesnak a rozdrvené „chicharones“ – čo sú vlastne akési oškvarky z prasaťa, z jeho kože na bruchu, ale napríklad aj z uší. Tie sa asi po dvojhodinovom vyprážaní rozdrvia pilónom úplne na jemno a pridajú sa k banánovej kaši, ktorej tak vlastne dodajú hlavnú chuť. K tomu sa pridá cesnak a koreniny a vzniknutá zmes sa vloží do špeciálnej misky vymastenej tukom, aby sa hmota vytvarovala práve do miskovitej podoby. Celé sa to vyklopí do taniera miskovitého tvaru, zaleje sa to vývarom a na vrch sa položí veľký, nerozdrvený, opražený kus chicharone. A podáva sa napríklad takto. 

Mofongo
Mofongo (zdroj: ĽLR)

V súčasnej dobe môžete nájsť veľa druhov mofonga, aj bez bravčových chicharones, napríklad v kombinácii s kuracím mäsom, alebo tiež s krevetami.
Najslávnostnejším jedlom na celom ostrove je ale Lechon asado, čiže grilované prasa, ktoré sa zvyčajne pečie pre 12 až 15 ľudí. Prasa grilujú špeciálnym spôsobom a väčšinou priamo pod holým nebom. Prasa je poliate pomarančovou šťavou a sfarbenie mu dodáva achiote, pasta zo semien stromu, ktorý dosahuje výšku aj 5-10 metrov. Stromy majú jasne sfarbené vačky so semenami a jeden taký strom dokáže vyprodukovať až 270 kg semena. Vyskytuje sa na celom území Južnej a Strednej Ameriky, v Karibskej oblasti a v niektorých častiach Mexika Zo semien achiote sa vyrába pasta jasnej farby a tá sa potom pridáva do polievok, syrov a iných potravín. Pastu vyvážajú do celého sveta, kde sa často používa ako náhrada za príliš drahý šafran. Často sa používa aj ako prírodné farbivo látok a vlny a občas sa pridáva aj do farieb, lakov, náterových farieb, kozmetiky a mydiel. Domorodé kmene používajú semená aj dodnes na pomaľovanie tiel a farbenie látok.
Portoričania zbožňujú však aj kuracie mäso. Pripravujú ho s pomerne veľkou dávkou rôznych dochucovadiel a korenín. Arroz con pollo (kuracie mäso s ryžou) je asi najpopulárnejšie kuracie jedlo na ostrove. Ďalším obľúbeným jedlom je napríklad pollo al jerez (kura v sherry omáčke), pollo agridulce (sladkokyslé kurča) a pollitos asados ​​la parrilla (opečené kurčatá). 
Návštevníci ostrova možno očakávajú, že nájdu v reštauráciách hlavne jedlá z morských rýb a kôrovcov. Určite si prídu na svoje. 

Homár s fantastickou omáčkou
Homár s fantastickou omáčkou (zdroj: ĽLR)
Predjedlo z chobotničiek
Predjedlo z chobotničiek (zdroj: ĽLR)
Krevety
Krevety (zdroj: ĽLR)
Morské živočíchy
Morské živočíchy (zdroj: ĽLR)
Zmes morských potvor
Zmes morských potvor (zdroj: ĽLR)
Langusta - múžete si vybrať z viacerých veľkostí
Langusta - múžete si vybrať z viacerých veľkostí (zdroj: ĽLR)

Populárne je vyprážané mojo isleño (ryby s portorickou omáčkou). Omáčka pozostáva z olív a olivového oleja, cibule, papriky, kapár, paradajkovej omáčky, octu, a príchuť cesnaku a bobkového listu.
Čerstvé ryby sa často pripravujú na grile, a často bývajú ochutené cesnakom a preliate čerstvo vylisovanou limetkovou šťavou – naozaj veľmi chutná večera. Karibský homár je obvykle najdrahšou položkou v akejkoľvek ponuke, potom nasledujú krevety. Portoričania majú v obľube aj camarones en cerveza (krevety na pive).
Dezerty
Zvyčajne sa robia vo forme flan (pudingu) alebo aj nisperos de batata (sladké zemiakové gule s kokosom, klinčekmi a škoricou). Rovnako tak tradičné je guava želé s queso blanco (biely syr). Keďže kuchári aj cukrári majú k dispozícii v Portoriku obrovské spektrum surovín – ovocia aj zeleniny rozličného druhu, môžu tak vytvárať dezerty bez obmedzení. Niektoré kombinácie chutí vyrážajú dych, pretože kuchári dokážu použiť v dezerte také suroviny, ktoré inak bežne pripravujú ako prílohu k slaným jedlám, či do šalátov.
Kokosový orech je pravdepodobne jednou z najčastejšie používaných zložiek dezertov. Veľa naozaj delikátnych dezertov sa vyrába s kokosovým mliekom (leche de coco), vrátane kokosového flanu – pudingu. Podáva sa aj kokosová ryža, či kokosové pusinky.
Ďalší z veľmi populárnych dezertov je napríklad boudin de pasáže con coco (kokosový chlebový puding).
Polvo de amor ( tzv. "prášok lásky") sa zas napríklad pripravuje zo strúhaného kokosu po vyextrahovaní mlieka. 
Portoričania vyrábajú veľmi radi rôzne druhy želé, sirupov a pudingov.
Ja keďže som celý život „akože na diéte“ som skúsila dezert quesito, ktorý odporúčal vo svojej TV relácii aj Andrew Zimmern. Je to akýsi piroh z lístkového cesta plnený špeciálnym druhom krémového syra a celý je potretý medom. Vraj najlepšie quesito podávajú v bývalej pekárni, ktorú majiteľ Jesus Herbon v súčasnosti prerobil na veľkú cukráreň – Kasalta.
Štamgasti ju však nazývajú po svojom „kancelária“. 
 

Cukráreň Kasalta
Cukráreň Kasalta (zdroj: ĽLR)
Cukrovinky
Cukrovinky (zdroj: ĽLR)
Koláčiky všetkého druhu
Koláčiky všetkého druhu (zdroj: ĽLR)

Niečo na záver.
Portorická kuchyňa je naozaj na míle vzdialená od akýchkoľvek diét. Tvorí ju predovšetkým bravčové a hovädzie mäso. Chuť pripravovaného hovädzieho, ale aj bravčového mäsa sa líši v závislosti na rozmaru kuchára alebo tiež od toho, čo nájde v špajzi. Mäsové paštéty (pastelón de carne) tvoria základ mnohých portorických večerí. Solené bravčové mäso a šunka sa často používajú aj na plnenie. Táto zmes mäsa a korenín sa zvykne zakrývať buď cestom, slaninou, alebo špeciálnou zmesou banánov - plantínov, ktoré slúžia v domácej kuchyni podobne ako naše zamiaky. Celá zmes sa dá zapiecť do rúry. Je to niečo ako lasagne s bolonskou zmesou, ale namiesto cestovín sa často používajú práve tie druhy banánov, ktoré sú zelené a nie sú sladké. Sú plné škrobu.
Iné typické hlavné jedlá sú akési vyprážané „pirohy“ plnené mäsom s cibuľkou (frito con cebolla), teľacie (ternera) a la Parmesan a pečené bravčové stehno, čerstvá šunka, jahňacie alebo teľacie mäso. Všetky tieto druhy mäsa sa varia v kreolskom štýle, čo znamená, že v nich určite nemôže chýbať sofrito ani adobo.
Portorikánci milujú tiež jedlá ako napríklad obaľovaný teľací mozoček (sesos empanados), teľacie obličky (riñones guisados) a plnený hovädzí jazyk (lengua relleno).
S priateľom sme navštívili viacero reštaurácií. V blízkosti nášho apartmánu bola aj reštaurácia Kasita Miramar. Mimochodom tiež veľmi dobre hodnotenou na Tripadvisor. Nemala som so sebou fotoaparát, len mobil a bolo tam veľmi slabé svetlo, takže fotografie nie sú v nejakej kvalite.

Kasita Miramar
Kasita Miramar (zdroj: ĽLR)
Hlavné jedlá
Hlavné jedlá (zdroj: ĽLR)
Predjedlá
Predjedlá (zdroj: ĽLR)

Ale chcela by som len poukázať napríklad na jedálny lístok. V reštarácii nemajú klasické lístky, ale donesú vám predjedlá napísané kriedou na tabuli. Keď si vyberiete a chcete si objednať hlavné jedlo, donesú vám ďalšiu tabuľu. Nechajú vám ju pri stole a študujte ako chcete. Ale je to super, pretože jedlá robia zo stále čerstvých surovín a jedálny lístok sa každý deň obmieňa podľa aktuálnej ponuky surovín.
Aby som nezabudla. Aj zmrzlina je tu veľmi chutná. Najlepšia je v Old San Juan, ale musíte čakať v takejto šóre. 

Čakanie na zmrzlinu
Čakanie na zmrzlinu (zdroj: ĽLR)

A ešte zopár fotografií portorických reštaurácií
 

Obyčajná krčmička, kde podávajú aj jedlá
Obyčajná krčmička, kde podávajú aj jedlá (zdroj: ĽLR)
Piváreň
Piváreň (zdroj: ĽLR)
Kaviareň
Kaviareň (zdroj: ĽLR)
Kaviarne na ulici
Kaviarne na ulici (zdroj: ĽLR)
Bežná krčmička
Bežná krčmička (zdroj: ĽLR)

A aké je resume?
Za seba musím povedať, že som bola naozaj prekvapená rôznorodosťou chutí, ale tiež farebnosťou a vôňou.
Fakt odporúčam. 
























 


 






 

Ľubica Rusnáková

Ľubica Rusnáková

Bloger 
  • Počet článkov:  42
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Človek, ktorý opustí domov, aby zdokonalil seba a iných je vraj filozof. Človek, ktorý cestuje z krajiny do krajiny a vedie ho len slepý impulz zvedavosti, je vraj tulák. Tak neviem...Asi som tulák-filozof. Zoznam autorových rubrík:  AforizmyFejtóny, úvahy...SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

SkryťZatvoriť reklamu