Santoríni – droga pre „lovcov západov slnka“ - I. časť

Fotografie žiarivých modrých vôd, vybielené kamenné domy posadené na skalách nad nedotknutými plážami, prikryté pastelovo modrými strechami propagované asi po celom svete. To je Santoríni.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Či už ste mali tú česť navštíviť Santoríni - jeden z najromantickejších ostrovov sveta alebo nie, pravdepodobne všetci viete, ako vypadá. Santoríni však dnes ponúka oveľa viac než len západy slnka.
Zaujímavá je jeho história aj geografia.
Tu sú niektoré z menej známych faktov tohoto svetovo najobľúbenejšieho, alebo prinajmenšom najviac fotografovaného ostrova.
 

Typický obrázok zo Santoríni
Typický obrázok zo Santoríni (zdroj: LLR)
Západ slnka nad kalderou
Západ slnka nad kalderou (zdroj: LLR)
Jeden z mnohých zachovaných kostolíkov
Jeden z mnohých zachovaných kostolíkov (zdroj: LLR)

Názvy ostrova od minulosti až po súčasnosť
Pravdepodobne nie len súčasníkom sa ostrov páčil. Vyplýva to z jeho názvu už v Antike. Vtedy sa volal Kalliste, čo v preklade znamenalo „Najkrajšie“. (Calliste alebo Kallisti - Kalliste je ženský rod, zatiaľ čo Kallistos je rod mužský. Ale keďže Gréci obvykle dávajú ostrovom ženské mená volal sa Kalliste.) Veľmi starobylý názov Stronghyle (Round One), má svoju paralelu v talianskom sopečnom ostrove Stromboli, ktorý bol tiež starovekými Grékmi nazývaný aj Stronghyle, čo znamená „kruhový“. Usporiadanie ostrovov na hladine skutočne vytvára jasne rozpoznateľný kruh. Hneď na prvý pohľad je viditeľné, že ide o kalderu, čiže sopečný kráter. Červené vnútorné steny sú na niektorých miestach vysoké aj 300 m a v čase západu slnka majú aj oni práve nezameniteľnú úlohu v hre a odrazoch farieb.
Vzhľadom k svojej strategickej polohe v Egejskom mori sa ostrov stal dôležitým obchodným centrom aj v helenistickom období (300-146 pred n. l.). V roku 146 pred n.l. si zas ostrov podmanili Rimania. Počas ich vlády však v podstate stratil svoj význam. Kresťanstvo bolo rozšírené v There až okolo 3. storočia. Významnou pamiatkou z tohto obdobia je napr. malý elegantný kostol Panagia Episkopi v Gonia, postavený Alexiom I. Comnenuom.
V roku 1204 sa ostrov dostal pod vplyv Benátčanov a stal súčasťou vojvodstva Naxos.
Z tohto obdobia pochádza aj jeho súčasný názov Santoríni - podľa kaplnky zasvätenej Agia Irini (Santa Irene), ktorá bola postavená v jednej zo zátok, v dedine Emborio, kde Benátčania kotvili svoje lode. A tak sa časom zo „Santa Irini“ stalo Santoríni.
Okrem toho je nám dobre známy názov Thira, čo má svoj pôvod v mene Thiras. Bol to syn Autesiona, ktorý kolonizoval spolu s Benátčanmi celé Kyklady v priebehu trinásteho, štrnásteho a pätnásteho storočia.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Kaldera - čakanie na západ slnka
Kaldera - čakanie na západ slnka (zdroj: LLR)

História
Vykopávky, ktoré v Akrotiri začal v roku 1956 archeológ Spyros Marinatos, odhalili starobylé mesto Bolo veľmi dobre zachované, hoci úplne pochované pod popolom sopečného výbuchu. Prílivová vlna bola tak obrovská, že siahala až 70 námorných míľ ďaleko, až ku Kréte. Mnohí sa preto domnievajú, že to bola hlavná príčina zničenia minojskej civilizácie. Z toho dôvodu sa dodnes špekuluje o tom, či Santoríni je v skutočnosti stratená bájna Atlandída. Erupcia pochovala všetky známky ľudskej civilizácie na ostrove, ktorý bol neskôr, od 13. storočia pred n.l. obývaný Féničanmi. Vydržali tam asi 5 generácií, až do príchodu Dórov, ktorí založili kolóniu a pomenovali ostrov Thera podľa svojho kráľa. V nasledujúcich rokoch vybudovala Thera obchodné vzťahy s väčšinou ostrovov a gréckych miest. Bola jedným z prvých miest v Grécku, ktoré používali fénickú abecedu.
Ostatné Kykladské ostrovy však Theru nenasledovali.
Vzhľadom k svojej strategickej polohe v Egejskom mori sa ostrov stal dôležitým obchodným centrom aj v helenistickom období (300-146 pred n. l.). V roku 146 pred n.l. si ostrov podmanili Rimania. Počas ich vlády však stratil svoj význam. Kresťanstvo bolo rozšírené v There až okolo 3. storočia. Významnou pamiatkou z tohto obdobia je malý elegantný kostol Panagia Episkopi v Gonia, postavený Alexiom I. Comnenuom.
V 18. storočí nastal veľký rozvoj priemyslu (napríklad aj textilného), vinárstva a pestovania zeleniny, najmä paradajok. V priebehu niekoľkých najbližších sto rokov žilo Santoríni pokojným životom.
Narušenie pokoja spôsobila až nemecká okupácia počas druhej svetovej vojny.
Vulkán však aj naďalej vybuchoval. V priebehu rokov 198 pred n.l. až do roku 1950 bolo zaznamenaných minimálne 14 erupcií.
Palea a Nea Kameni ostrovy pri Santoríni boli vytvorené týmito erupciami.
V roku 1956 došlo k obrovskému zemetraseniu a táto udalosť mala veľký vplyv na pokles populácie, čo v nadväznosti takmer spôsobilo ekonomickú katastrofu. Najviac boli zasiahnuté hlavné mesto Fira a rybárska obec Oia. Budovy v týchto mestách sú z prevažnej časti úplne nanovo zrekonštruované. Ostrovu sa podarilo znovu získať svoj význam koncom až 70-tych rokov a to najmä v oblasti cestovného ruchu.
V súčasnej dobe je Santoríni nepochybne jednou z hlavných turistických destinácií, priťahuje ľudí z celého sveta. Prichádzajú sem prežiť jedinečnú, čarovnú atmosféru jedného z najospevovanejších západov slnka na svete.
V roku 1832 boli Santoríni aj ďalšie Kykladské ostrovy zjednotené ako nový grécky štát.
 

SkryťVypnúť reklamu
Typický obrázok veterného mlyna
Typický obrázok veterného mlyna (zdroj: LLR)

Modré strechy
Všetky takmer rovnaké, žiarivo modré strechy na skvostných bielych domoch, či kopuly na kostoloch na vás vyskakujú takmer z každej fotografie z ostrova Santoríni. Preto si väčšina ľudí myslí, že ostrov je ich plný. V skutočnosti sú tieto fotky variácie niekoľkých pohľadov tých istých striech. Asi najznámejšie modré strechy sú v meste Oia, ktoré sa nachádza na severnom konci ostrova. V neskorých popoludňajších hodinách je tu doslova nátresk turistov - lovcov západov slnka – ktorí pobehujú s kamerami, dronmi či fotoaparátmi a bažia po zdokumentovaní všetkého, čo súvisí s nevídanou hrou farieb na úbočiach skál, na fasádach a strechách domov, spojenou s vraj „najkrajším západom slnka“ na svete.
Nebudem zapierať.
Aj ja som podľahla tomu nákazlivému čaru pestrofarebnosti okamihu a fotila som priam fanaticky do zbláznenia. 

SkryťVypnúť reklamu
Obrázok blogu
Po západe slnka
Po západe slnka (zdroj: LLR)
Romantika je všade
Romantika je všade (zdroj: LLR)
Po západe slnka
Po západe slnka (zdroj: LLR)
Imerovigli
Imerovigli (zdroj: LLR)
Niektoré večerné pohľady sú ešte krajšie ako cez deň
Niektoré večerné pohľady sú ešte krajšie ako cez deň (zdroj: LLR)

Bájna Atlantída a ostrov Santoríni

Mnoho ľudí stále verí, že mýtické ruiny Atlantídy sú pochované priamo pod morom v oblasti Santoríni. Príbehy Atlantídy aj ostrova Santoríni sú si vzájomne až nápadne podobné. Podobne ako bájna Atlantída aj Santoríni bolo zničené sériou výbuchov pred viac ako tisíc rokmi. Atlantída tak údajne klesla veľmi hlboko pod hladinu mora po tom, čo jeho obyvatelia rozhnevali bohov.
Bez ohľadu na to, či je toto pravdivé, alebo nie, ak sa vám podarí dostať sa na ostrov, určite budete mať pocit, že ste skutočne našli "stratený raj".

Vplyv cunami pred tisíc rokmi

Ešte dodnes sú viditeľné niektoré z následkov pôsobenia cunami, ktorá, ako sa tvrdí, vytvorila nie len okolie Kréty ale aj celé súostrovie, ktorého súčasťou je aj Santoríni. Vedci vraj dokonca nedávno objavili vrstvu morského dna zhruba 65 stôp pod povrchom vody, ktorá sa vyznačuje tým, že okruhliaky, kamene, skaly, mäkkýše aj iné organizmy sú všetky orientované len v jednom smere, čo môže znamenať preukázateľne silné vodné prúdy pohybujúce sa veľmi rýchlo.

SkryťVypnúť reklamu

Celý ostrov je tvorený sopečnou horninou

Santorini existuje vďaka udalosti, ktorá je známa pod názvom „Minojská erupcia“. Bola jednou z najväčších sopečných erupcií v celých dejinách Zeme. Santoríni ale aj okolité ostrovy boli vytvorené sériou erupcií, ktoré trvali niekoľko tisíc rokov. Pôvodná sopka vybuchla, vyzdvihla ostrov z mora a potom ho následne opäť čiastočne ponorila. Vulkán sa zas naplnil magmou vznikol tak úplne nový vulkán, ktorý opäť vybuchol a celý proces sa tak opakoval. Zvyšok tejto sopečnej krajiny teraz tvorí ostrov Santoríni spolu s okolitými ostrovmi. 
Na budúce napíšem niečo o mestách a plážach na Santoríni.

Ľubica Rusnáková

Ľubica Rusnáková

Bloger 
  • Počet článkov:  42
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Človek, ktorý opustí domov, aby zdokonalil seba a iných je vraj filozof. Človek, ktorý cestuje z krajiny do krajiny a vedie ho len slepý impulz zvedavosti, je vraj tulák. Tak neviem...Asi som tulák-filozof. Zoznam autorových rubrík:  AforizmyFejtóny, úvahy...SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

53 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
SkryťZatvoriť reklamu