Kým Róbert v hoteli vykonával kolotoč „očistných rituálov“ ja som si rýchlo naštudovala, čo by sme ešte mali vidieť. Som dosť vášnivý fanúšik literatúry a Laurence Ferlinghetti a jeho "Smutná nahá jazdkyňa" je pre mňa už celé roky jedna z najpôsobivejších, čo sa týka poézie. Preto som sa rozhodla pre štvrť North Beach. Doteraz sme sa ňou prechádzali len zbežne, pretože je najzaujímavejšia práve večer.
Chcela som sa prejsť uličkami, ktoré boli kedysi, v 50-tych rokoch lákadlom najmä pre bohémov. Bývali tu bary, kaviarne a bordely...
Tu, v tejto štvrti SF bol položený základ nového literárneho smeru generácie „beatnikov“.
Vznikol ako protest proti konzervativizmu Ameriky prezidenta Eisenhowera, proti vojne a spoločenským konvenciám. Beatnici nedbali na žiadne spoločenské, literárne ani sexuálne hranice.
Hlavnými osobnosťami tohto hnutia sa stali Allen Ginsberg, Jack Kerouac, Neal Cassady, William Burroughs.
a majiteľ prvého paperbackového kníhkupectva v Amerike, City Lights, už vyššie spomínaný básnik Lawrence Ferlinghetti.
„Beatnicka“ éra sa oficiálne zrodila v decembri 1955, kedy Ginsberg usporiadal verejnú čítačku svojej básne "Vytie". Ferlinghetti ju vzápätí uverejnil a „beatnici“ boli na svete.
Najvýznamnejší z beatnikov bol však Jack Kerouac, ktorý svojim románom "Na ceste" pomohol rozšíriť dosť neviazanú morálku zo SF do celých USA.
A práve z tohto beatnickeho odkazu sa zrodilo neskôr aj ďalšie hnutie - hippies.
Najstaršou kaviarňou v SF je Cafe Trieste. Známy režisér, scenárista a producent Francis Ford Coppola, ktorý je nositeľom 5 Oscarov tu, pod nástennou maľbou Sicílie písal scenár k trilógii Krstný otec, ktorú aj sám režíroval. A dokonca sem ešte aj dnes občas zavíta pri svojej ceste do kníhkupectva City Lights aj beatnik Lawrencw Ferlinghetti, ktorý (ak dožije do 24. marca) bude mať už 96 rokov.
K najpopulárnejším barom beatnikov patril Vesuvio, ktorý bol hneď vedľa kníhkupectva City Lights.
Kúsok ďalej je ďalší obľúbený bar beatnikov - Tosca, s pôvodnými maľbami Toskánska na stenách.
Ešte aj dnes tu vraj vídať takých umelcov ako sú napr. herec Sean Penn, Bono, či Robert de Niro.
V knihe som sa dočítala, že tam z jukeboxu znejú árie z talianskych opier.
Tak som nakukla dnu a chcela som ich počuť. Hrala tam nejaká tvrdá muzika, ktorá mala k opere asi tak ďaleko ako ja zo SF na Slovensko.
Pokračovali sme ďalej po Columbus Street a odtiaľ doprava na Green Street, kde sme narazili na ďalší zo skvelých barov s „beatnickou dušou“ Columbus Cafe.
V tejto mestskej časti North Beach sa v júni 1964 v bare Condor Club odohrala aj prvá show „hore bez“ na svete.
Okrem toho sa tam nachádza aj Beat Museum. Sú v ňom literárne kuriozity a staré amatérske filmy z obdobia beatnikov.
Bola už takmer polnoc a pred nami posledná noc v tomto hoteli. Dali sme si ešte nejaký drink, aby sa nám lepšie spalo a vrátili sme sa do hotela.
Ráno treba baliť a do jedenástej vypadnúť z hotela. Ešte si musíme vyzdvihnúť z požičovne auto, ktoré sme mimochodom mali tiež objednané asi pol roka dopredu. Požičali sme si ho na sedem dní a celková cena za požičanie bola spolu 150 dolárov s kompletným "full" poistením a plnou nádržou.
Požičovňa áut má pobočku asi 300 metrov od nášho hotela, takže s tým problém nebude.
Snažím sa čím skôr zaspať, pretože sa už neviem dočkať ďalšej etapy nášho výletu.
Túžobne nás očakáva svetoznáma oblasť vína – Napa a Sonoma Valley.
Ale predtým sa ešte cestou určite zastavíme v mestečku Sausalito a nevynecháme ani Muir Wood National Monument s jeho fascinujúcimi, obrovitánskymi sekvojami.
