Dvadsať rokov som podnikala.
Zháňala som robotu.
Pre seba.
Aj pre zamestnancov.
Zamestnávala som priemerne desať ľudí.
Pre štát nič MOC.
Pre mňa MOC.
Zodpovednosti.
Naozaj MOC.
Za seba...
Za zamestnancov.
Prebíjala som sa podnikateľským životom ako nit cez opasok.
Sem tam to šlo.
Tam sem nešlo.
Zamestnanci dostávali výplaty.
Vždy.
Ja nie.
Štát dostával odvody.
Aj dane.
Politici robili čo mohli.
Aby mi strpčovali život.
Ja som tiež robila, čo som mohla.
Aby som prežila.
Zamestnancom som našla nového zamestnávateľa.
Všetkým.
Sebe nie.
Som predsa živnostník.
Už nemám príjmy.
Už nemám ani dlžoby.
***
Ja som totiž pre VÁHOSTAV nepracovala.
12. máj 2015 o 10:44
(upravené 12. máj 2015 o 17:59)
Páči sa: 0x
Prečítané: 523x
Óda na podnikanie, alebo Aby ovca bola celá, vlk musí skapať.
Pred pár mesiacmi som zavesila remeslo na klinec. Alebo skôr na vešiak v predsieni. Zostala som totiž doma.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(1)