Kedysi, no nebolo to ani tak dávno, pred štyrmi rokmi, čo sa ľud jednej krajiny slobodne rozhodol, že si za svojho kráľa zvolí najmúdrejšieho z najmúdrejších, Berta.
„Zrkadielko, zrkadielko! Povedz mi, kto je najkrajší na svete?"
„Tvoja krajina, kráľ Berto. Ona je zo všetkých na tejto planéte najkrajšia."
„Zrkadielko, zrkadielko! Povedz mi ešte prosím Ťa, kto je najmúdrejší v Eurkráľovskej únii?"
„Ty, milý kráľ Berto. Ty si najmúdrejší nie len v Eurkráľovskej únii, ale aj na celom svete."
Kráľ Berto sa usmeje ako najkrajší model v časopise, odloží zrkadielko do aktovky a pevne, ako najviac môže, uchopí vladárske žezlo. Má pred sebou nádherný deň. Čakajú ho síce kráľovské povinnosti, ale tie doteraz vždy hravo zvládol. Keď sa chce, všetko ide ako po masle. Netreba podliehať panike. Problémy sú na to, aby sa riešili.
Opustí svoje malé, súkromné kráľovstvo. Vonku ho už čakajú najvernejší z najvernejších. Minister vnútornej ochrany, zhodou okolností tiež Berto a hlavný dozorca kráľovskej pokladne, od počiatku trochu divný Janko. V koči im zahrievajú sedadlá Verona, z úradu práce pre poddaných a Besná(čková), z dozornej rady Eurkráľovskej únie. Všetci štyria sa pohodlne usalašia v mäkkých sedadlách služobného koča, v ktorom je zapriahnutých neuveriteľných viac ako pätnásťtisíc koní. Kráľ Berto sa ešte raz pozrie do spätného zrkadla svojho koča a pre istotu sa opýta:
„Zrkadielko, zrkadielko! Kto je najkrajší na svete?"
„Tvoja krajina, Berto. Ona je zo všetkých na tejto planéte najkrajšia."
Už, už sa chce opýtať svoju druhú, obligátnu otázku. Zrkadielko však v rámci úsporných opatrení nelení a odpovedá automaticky:
„Ty, milý Berto. Ty si najmúdrejší nie len v Eurkráľovskej únii, ale v celej slnečnej sústave."
Berto kývne rukou kočišovi na znak toho, že môžu vyraziť. Ten, ako by chcel ešte zdôrazniť súhlas s poslednými slovami zrkadielka, šľahne bičom všetky zapriahnuté kone a zareve:
„Ty jóóó..!!!"
O pár minút už stoja pred kráľovskou stajňou. Vypriahnu kone z oprát, poťapkajú ich po chrbte, postavia k jednotlivým válovom, plným až po okraj a dosýta ich napoja a nachovajú. Koníky sa pomaly upokoja a pokorne čakajú na ďalšie príkazy.
Takto to ide deň čo deň, mesiac čo mesiac, rok čo rok. Kráľ Berto sa nikdy nezabudne opýtať svojho zrkadielka, ktorá krajina je najkrajšia na svete a kto je najmúdrejší. Zrkadielko mu už štvrtý rok jeho vlády tvrdí to isté. Preto ho nikdy ho neprestáva nosiť so sebou.
Jedného dňa, sa kráľ Berto opäť hotuje odísť do práce. Vykoná všetky rituály, až sa dostáva k poslednému. Chce položiť otázku svojmu zrkadielku. Ako však hľadá, tak hľadá, zrkadielko niekde. V zúrivosti začne revať na celé svoje kráľovstvo. Služobníctvo sa od ľaku zhromaždí v priebehu pár minút. Kráľ Berto sa zlostne pozrie na svojich poddaných a položí im otázku:
„Kto z vás vie niečo o mojom zázračnom zrkadielku?"
Medzi poddanými zavládne šum. Nikto však o zrkadielku nič nevie. Kráľ Berto od zlosti takmer zmodrá. (Tú farbu nenávidí zo všetkých úplne najviac.)
Keď už hrozí, že dá kráľ Berto všetkých poddaných sťať, alebo obesiť, vystúpi z konca zástupu jeden malilinký človiečik s fúzami. Postaví sa pred kráľa, ukloní sa a nahlas povie:
„Prepáčte pán kráľ. Som nejaký Miki a kedysi patrilo to zrkadielko mne. Potom som ho kamsi zapatrošil a až teraz ho našla dvorná dáma Ivetka. Bolo však už také špinavé, že som si ho dovolil trochu poutierať a očistiť. Nech sa páči. Tu je. Nech vám slúži aj naďalej."
Pristúpi ku kráľovi a podáva mu zrkadlo. Berto si vydýchne a na znak priateľstva pozve malilinkého mužíka s fúzami k svojmu trónu. Všetci poddaní od radosti tlieskajú. Kráľ Berto sa chce pochváliť malilinkému mužíkovi s fúzami.
„Zato, že si mi našiel moje zrkadielko, dovolím ti, aby si sa ho opýtal na dve veci. Kto je najkrajší na svete a kto je najmúdrejší v únii?"
Podá zrkadielko malilinkému mužíkovi s fúzami a ten sa ho vzápätí opýta:
„Zrkadielko, zrkadielko! Povedz mi, kto je najkrajší na svete?"
Zrkadielko očistené od nánosov špiny pozrie na mužíka a hlasno sa zasmeje:
„Ježišmária! Už je po voľbách? To si zase ty Miki? No jasne, že tvoja krajina je najkrajšia na svete a ty si najmúdrejší v celej kráľovskej únii."
Kráľ Berto začne modrať znovu. Mužíčkovi s fúzami sa jeho farba tak zapáči, že mu okamžite ponúkne spoluprácu.
„Ak chceš, poď so mnou. My s Ivetkou ti ukážeme ten správny SMER."
To už ale kráľ Berto upadá do agónie. Možno na stálo a možno len na pár rokov. Dovtedy má však ešte dosť času nájsť zas nejaký NOVÝ SMER.
Ponaučenie: Niekedy je odraz toho, čo vidíme v zrkadle, pravý opak toho, čo pred ním ukrývame.
