Dnes sa mi náhodou dostal do rúk Lexikón slušného správania a foriem spoločenského styku.
Ešte väčšia náhoda bola, keď som ho otvorila na strane 123, 3. kapitola, kde som sa dočítala nasledovné:
„Všetko má pôsobiť tak, ako keby bola chyba v „útočníkovi“ a „napadnutý“ je obeťou, ktorej treba byť vlastne vďačný za to, že sme sa vyhli väčším škodám. Napadnutý si potom vyslúži „pochvalu“, ktorá je však okamžite udusená pokarhaním. Vyzerá to približne takto:
„Dobre, že ste načali tento problém, ale prečo naň upozorňujete až teraz?“
Útočníka tým postavíme do takého svetla, akoby on bol vinníkom.
Prečo o tom píšem? Nemôžem sa zbaviť pocitu, že podľa uvedeného „najslušnejší“ ľudia sú vlastne koaliční aj opoziční poslanci parlamentu SR. Všetci priam až striktne dodržiavajú uvedený odsek Lexikónu slušného správania, najmä vo vzájomných „priateľských rozhovoroch“ pri okrúhlom stole.
Ja, ako jeden z voličov, by som sa im chcela touto cestou za dodržiavanie pravidiel slušného správania aspoň poďakovať. J
