Rybka a tri želania

O tom, ako je ľahko sľúbiť, ale ako ťažko vyplniť...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Nedávno som čítala už po neviem koľký raz rozprávku o zlatej rybke a troch rybárových želaniach. V mysli sa mi začal odvíjať nekonečný seriál môjho doterajšieho života.

Veď ja som vlastne tiež Ryba. Nie síce zlatá, ale Ryba. Zlato nemám žiadne. Ani v hrdle, ani v trezore. A tie tehličky na mojej hrudi tiež určite nie sú zlaté. (Ale zato sú krásne obalené tým najkvalitnejším zatepľovacím materiálom. A navyše drahým. Veď ten dlhoročný výskum, aby jeho vlastnosti spĺňali aj tie najprísnejšie kritériá zateplenia aj niečo stál.)

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Povedala by som skôr, že teraz som strieborná. Nemám síce strieborné šupiny, ale tie vlasy, ktoré sa ešte na mojej hlave držia zubami zahryznutými do cibuliek, v poslednej dobe dostali akýsi zvláštny striebristý nádych. Studená ako ryba ešte zatiaľ chvalabohu nie som a morská panna asi tiež nie. Teda, panna stopercentne nie. Povrch mojej kože už nejako „sinavie“, dokonca mám pocit, že sa začínam meniť na akéhosi vráskavca. A nie obyčajného, nejakého malého, ale naopak obrovského.

Kedysi, keď som si ešte voľne plávala v hlbinách osobnej slobody, páčili sa mi naozaj všelijakí žraloci. (Nemyslím tým finančné skupiny na Slovensku. V tom čase ešte boli ešte iba ikrami, či vajíčkami.)

Skryť Vypnúť reklamu

Spoznávala som postupne takmer celý vodný (či skôr podvodný?) svet. Stretla som v ňom naozaj rôzne živočíchy. Nikto sa mi však nepáčil natoľko, aby som bola ochotná spolu s ním predýchať celý život vodu žiabrami.

Až raz... Už si ani nepamätám, ako sa to stalo, len som sa odrazu ocitla v sieti vodníka. V skutočnosti to bol vlastne podvodník, lebo žil pod vodou. Neskôr som sa dozvedela, že je Vodnár a už nejakú dobu sa usiloval uloviť ma. Ako som sa tak v tej jeho sieti metala, zamotávala som sa viac a viac. Tak som to nakoniec vzdala a skúsila som použiť takú malú lesť. Pomyslela som si, že keď mu sľúbim, že mu splním tri želania, možno ma pustí späť do hlbín slobody.

Skryť Vypnúť reklamu

Trvalo mu dosť dlho, kým rozhodol, že mi vyhovie. Rozmýšľal, aké tri želania by som mu mala na oplátku splniť ja. Asi po troch hodinách mi povedal, že už vie, čo chce.

Jeho prvé želanie bolo, keďže už dosť dlho brázdil vody rybníka singl, že by sa celkom rád oženil. A ja mu vraj mám nájsť nejakú vhodnú Rybu. Lenže práve v tom čase vypustili v Černobyle trochu viac energie, než bolo potrebné. To spôsobilo, že všetky moje priateľky Ryby odrazu akoby niečo „osvietilo“, či „ožiarilo“. Chytili druhý dych, narástli im nové žiabre a boli čoraz energickejšie a nespútanejšie než kedykoľvek predtým.

Kým som premýšľala, čo urobím, vyslovil vodník aj svoje druhé želanie. Vraj už dosť dlho túži po deťoch. A keby si mohol vybrať, tak by chcel chlapca aj dievča. Nevedela som, čo si mám počať. Či mám „počať“ ja, alebo niekto iný? Žiadna iná z Rybičiek však ešte zatiaľ malé rybky mať nechcela.

Skryť Vypnúť reklamu

Tretie želanie sa mi vtedy zdalo najľahšie. Želal si iba to, aby som, keď mu splním predchádzajúce dve želania, zabezpečila tú ženu aj deti na celý zvyšok jeho života.

Čo ako som rozmýšľala, neprišla som na nič. Pravdepodobne som bola v tej sieti príliš dlho bez vody a už mi to čiastočne „vynechávalo“.

Nakoniec som vyriešila všetko priam šalamúnsky.

Stala som sa jeho ženou – splnila som tak jeho prvé želanie. V krátkom čase som mu porodila dve deti. Dcéra je Rak. Čiže vo vode sa jej celkom páči. Občas síce vyjde aj na súš, ale vždy sa zatiaľ vrátila späť. So synom je to trochu komplikovanejšie. Chceli sme ďalšieho Ráčika, ale toľko sme váhali (nie, nie je Váha), až sa z Raka stal nejakým zázrakom Škorpión. Dosť sa podobá dcére Rakovi, ale voda mu príliš nevonia. (Pozn.: ale všetci štyria máme VŠ vodohospodársku.)

Najťažšie to bolo s tretím želaním. Hoci práve ono sa mi kedysi zdalo najjednoduchšie a najľahšie, postupom času som prichádzala k záveru, že práve ono bolo z tých troch prianí to najťažšie. Plávať s niekým celý život v jednom akváriu, to teda vôbec nie je jednoduché.

Ale čo už? Veď som predsa Ryba. Aj zlatá rybka splnila rybárovi všetky jeho želania. Tak musím aj ja. Nie som predsa len nejaká obyčajná treska. A nie som ani úhor, aby som len tak vykĺzla zo sľubu, ktorý som kedysi dala. Tak si teda plávam. Som šťuka a keď treba, aj zahryznem. Len dúfam, že ma za to niekto neusmaží (v pekle).

Ponaučenie: Nikdy nesľubuj niečo, čím si nie si istý!

Ľubica Rusnáková

Ľubica Rusnáková

Bloger 
  • Počet článkov:  42
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Človek, ktorý opustí domov, aby zdokonalil seba a iných je vraj filozof. Človek, ktorý cestuje z krajiny do krajiny a vedie ho len slepý impulz zvedavosti, je vraj tulák. Tak neviem...Asi som tulák-filozof. Zoznam autorových rubrík:  AforizmyFejtóny, úvahy...SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Skryť Zatvoriť reklamu