Priznám sa, že vlastne ani neviem, kedy som sa narodil. Možno sa niekto pozastaví nad tým, ako je možné, že si nepamätám ani dátum svojho narodenia. Ale koľkí z vás to vedia a čo sa tým mení? Či už som v znamení Ryby, Raka alebo Býka, je to fuk. Všetci oplývame nejakými vlastnosťami. Ani vlastne nevieme, či sú tie vlastnosti dané geneticky, alebo výchovou. V určitej literatúre sa uvádza, že 40 % vlastností dedíme a 60 % vlastností preberáme z prostredia, v ktorom vyrastáme. Pokiaľ dobre počítam, to je sto percent. Tak aké percento našich povahových čŕt preberáme z hviezd? Rôzni autori, rôzne názory. Aj tak sa pravdu nikdy nedozvieme. Ja som presne taký, aký si ľudia želajú aby som bol. Vždy som sa o to aspoň usiloval.
Veľa ráz som sa však zamýšľal nad tým, prečo sa napriek tomu cítim byť iný, než vy. Je to len môj pocit, alebo je to realita? Keby som sa narodil v znamení Kozorožca, vraj by som bol svedomitý, cieľavedomý, pracovitý. Ak som Ryba, mal by byť zo mňa umelec. Baran je dosť tvrdohlavý a Lev si vraj vystačí sám. Váhy hľadajú spravodlivosť a Škorpión sem-tam nečakane prekvapí svojou zákernosťou.
Čomu tiež celkom dobre nerozumiem je, že väčšina ľudí sa rodí ako malý uzlík. Neskôr, postupne z každého vyrastie veľký jedinec. U mňa to však bolo akosi naopak. Narodil som sa veľký. Dokonca som mal dvojča, ale z doteraz neznámych dôvodov nás hneď po príchode z pôrodnice rozdelili. Mňa zobrali do náručia prvého. Vyzliekli ma a nechali napospas svojmu osudu. Bol som veľký a silný. Od narodenia som musel byť k dispozícii vždy, keď ma potrebovali. Pracovitý, snaživý. Ako Kozorožec. Alebo že by som predsa len bol Ryba? Farebne som priam umelecky ladil s okolitým prostredím. Aj chameleón by sa mal odo mňa čo učiť. Niekedy som bol tvrdohlavý ako Baran. To vtedy, keď sa mi zdalo, že ma ľudia zneužívajú. Spočiatku som mal len jednu robotu, ale niekedy, keď bolo treba som musel poslúžiť aj na iné práce. Čím viacej som pracoval, tým viac som bol unavený, „vyflusnutý", akoby som sa strácal. Vtedy som bol najradšej sám so sebou. Žeby som nakoniec bol Lev samotár?
Zdalo sa mi občas nespravodlivé, že činnosť, ktorú vykonávam, nie je medzi ľuďmi veľmi populárna. Niektorí akoby ňou pohŕdali. Ako by som ja za to mohol. Ja si práve myslím opak. Že moja práca je dôležitejšia, než všetky ostatné. Keď tak nad tým rozmýšľam, môžem byť aj Váha. Nie že by som váhal, ale vždy som mal silne vyvinutý zmysel pre spravodlivosť. Keď sa mi niečo zdalo nesprávne, vedel som byť aj trošku zákerný. Ako Škorpión. Priznávam. Keď to ľudia najmenej čakali, tak som jednoducho „uhol" z pracovnej pozície. A to bol naozaj problém. Veľký. Ľudia ma preklínali. Ale nech. Nech už konečne pochopia, že aj moja práca je naozaj zodpovedná a dôležitá. Aj ja potrebujem uznanie. Ako nakoniec každý. Len jedno mi nejde do hlavy. Ako je možné, že čím som starší a čím viac pracujem, tým viacej sa zmenšujem. Doslova sa strácam. Moje svaly postupne ochabujú. O chvíľu zostane zo mňa len kostra. Ešte raz niekomu poslúžim a vyhodia ma z práce. Za všetky moje služby. Skončím ako nejaký bezdomovec. Budem sa predierať cez odpadky, až kým úplne nevydýchnem. No povedzte. Je to vôbec spravodlivé?
S pozdravom Váš toaletný papier.
Ponaučenie: Váž si človeka, aj keď vykonáva tú najšpinavšiu prácu!
