Zrazili sa vo dverách nočného podniku. Boli dvaja. Jeden vysoký, štíhly, čiernovlasý. Druhý nižší, zavalitejší. Plešina na jeho temene bola už dávno zvedavejšia ako vlasy. Rozhodli sa. Dnes večer si vyberú. Obaja sú po práve skončenom pracovnom týždni vyčerpaní do maxima. Telo aj duch žiada svoje. Dlhšiu dobu žijú sami, preto padla ich voľba práve na tento podnik. Ani jeden z nich zatiaľ nevie, ako by mala ich spoločníčka túto noc vyzerať. Obaja už pri vstupe do baru vedia len jedno. Určite si vyberú.
Hoci tma už dávno zahalila ulice aj domy do svojich najtmavších šiat, bar sa len začína prebúdzať k životu. Zíva. Prázdnotou.
Podišli bližšie k baru. Všetky stoličky pod ním boli zatiaľ voľné. Vysoký si sadol do pravého kúta. Nižší do ľavého. Medzi nimi stál iba vzduch. Ťažký, hustý, unavený. Unavený z návštev predošlej noci.
Z opačnej strany baru pristúpil čašník. Unudeným pohľadom pozrel na oboch. Chvíľu stál a usiloval sa nájsť nejaké logické vysvetlenie, prečo si každý z nich sadol na opačný koniec. Cítil sa ako hlava medzi ušami. Hlava, ktorá nevedela, ktoré ucho má najskôr vypočuť. Zostal teda uprostred.
„Dobrý večer, páni. Vyzeráte, že dnes asi obaja potrebujete tú najvyberanejšiu spoločnosť. Príjemnú, upokojujúcu, ale zároveň vášnivú a búrlivú. Aby vám trochu rozprúdila krv v žilách. Takú, ktorá vám umožní zabudnúť na stres. Takú, ktorá vás nebude zaťažovať problémami a pôjde rovno na vec. Takú, ktorá od samého začiatku odhalí a zároveň splní vaše najtajnejšie sny a túžby. Uhádol som, páni?"
Hoci jeden pozeral doľava a druhý doprava, cieľ ich pohľadu bol ten istý. Čašník. Súhlasne prikývli. Mlčky. Poobzerali sa okolo seba. Mohli si začať vyberať. Pohľadom sa plazili po všetkých tých úžasných tvaroch. V ponuke podniku boli všetky typy. Vysoké, štíhle, vznešené. S nádherne predĺženou, labuťou šijou. Nižšie, plnšie, oblejšie. Svetlé aj tmavé. Každý mohol nájsť niečo podľa svojho gusta.
Vysoký, štíhly, čiernovlasý sa ozval prvý.
„Už som si vybral. Chcem túto."
Opakom ukazováka pravej ruky nežne prešiel od hrdla až k jemne vypuklým krivkám svojej vyvolenej. Bola vysoká, štíhla, tmavá. Voňavá. S omamným prídychom exotiky vzdialených krajín. Sálala z nej pohoda a túžba.
Nižší, zavalitejší, s plešinou si vzápätí vybral tiež.
„Ja by som chcel radšej túto. Nikdy som neinklinoval k tmavým. Keď už si môžem vybrať, tak radšej blonďavejšiu. Milujem prírodu a všetko z nej. Ona mi pripomína práve vôňu lesa, ihličia. Upokojuje a povzbudzuje zároveň. A má nádherné kypré tvary."
Premeral si ju celú ešte raz pohľadom šelmy pripravenej k útoku. Keď sa uistil, že ona je tá pravá, s ktorou chce stráviť celú noc, potvrdil svoj výber.
Čašník siahol po prvej. Prisunul ju k vysokému, štíhlemu. Vzápätí sa načiahol po svetlejšej a ponúkol ju nižšiemu, zavalitejšiemu. Obaja vyzerali spokojne. Vybrali si sami. Bola to ich vlastná voľba. Zábava môže začať. Dnešný večer strávia v spoločnosti svojich najmilších. Rozhodli sa prežiť ho spoločne. Vo štvorici. Pravý si prisadol k ľavému. Spoločníčky vzali so sebou.
Vysoký vzal do náručia štíhlu, vysokú, tmavú. Metaxu. Nižší uchopil tú svoju. Svetlejšiu, bacuľatejšiu. Hrušku Spiš. Obaja si naliali opojný mok do pripravených pohárov. Pozdvihli ich na úroveň svojich vyprahnutých, nedočkavých úst a s priateľským pozdravom: „Na zdravie!" sa ponorili do sveta radosti, zábavy a relaxu.
Ponaučenie: To, ako sa budeme mať, závisí predovšetkým od našej voľby.
