Ľudia žijú všade rovnakí, s problémamy a podobní.
Občas šťastní, niekedy plačú a vzápetí sa smejú, majú pekné chvíle pri pohľade na pekné veci.
Kritérium vnímania krásy je však všade iné .Úplne iné u každého človeka.
Klameš ak sa ti nejaká vec páči presne rovnako intenzívne ako mne, alebo sme absolútne spriaznené duše ? Nemyslím .
Svet je široký a ďaleký a ľudia ho vnímaju "všeliako" vyhovárajúc sa na skutočnosť, že ich uhol pohľadu je najjedinečnejší.
Ľudia, ktorí si urobia dobrý deň kazdý deň, potom takí čo si urobia dobrý deň z každého, tí čo stále snívajú...Takí čo neustále špekulujú a potom takí, ktorí vyzerajú úplne rovnako a my zistime, že sú iní až keď nás situácia privedie k rozhovoru s nimi.
Rozhovor, to je tá vec, na základe ktorej si ľudí obľúbime, alebo neobľúbime, je to odzrkadlenie ich správania, je to to akí sú a akí vedia byť .Predstava, že ich ochota zhovárať sa sa dá preniesť na ochotu spraviť pre vás iné veci je fascinujúca. Potreba rozhovoru v istých okamihoch je omnoho silnejšia než ktorákoľvek iná potreba .Buďme ochotní poskýtnúť rozhovor vždy, keď zbadáme, že ho niekto potrebuje, že oň niekto stojí.
