Chceli nás naučiť prispôsobovať sa až do takej miery, že aj keď sme náhodou mali na výber, vybrali sme si niečo, čo z nijakých dôvodov nebude nikomu prekážať a má to väčšina.
Bolo to tak? V skutočnosti netuším, som totiž z tých neskoršie narodených, ale moja zdravá predstavivosť si to vysvetľuje asi takto.
Z môjho postavenia pramení neskutočný pocit vďačnosti za to, čo mám, že ak mám nejakú predstavu, stačí chcieť a byť usilovnou, aby som ju dosiahla priviedla do dokonalosti, ale prečo si potom často krát vyberiem tu jednoduchšiu cestu. ..
Nikto ma nenúti stáť v rade na rajčiny, no ja aj tak radšej kúpim kečup, prečo je to tak, prečo namiesto ponocovania a usilovného učenia sa, hoci a j v noci idem radšej spať?
Dá sa to celkom logicky vysvetliť.
Lebo človek keby nemusel, asi by ani nedýchal. Sme lenivci !
Obišiel by tento proces, proces dýchania, iba kvôli chvíľkovému stavu zadosťučinenia, zabúda, že prestáva robiť to najprirodzenejšie čo dokáže- dýchať.
Povrchnosť? Prirodzenosť.
Veci, ktoré nám robia radosť nachvíľu by nemali celkom naplniť našu existenciu, veď prečo sme potom prestali stáť v rade na mandarínky ?
Aby sme mohli žiť prirodzene, bez strachu bez snahy zabudnúť na to kým sme .
