Správať sa slušne tak ma to učili.Naučil ma to môj otec, moja mama ma to naučila. Byť úctivá k ľuďom, ktorých si vážiš, k ľuďom, ktorí chceš aby si ťa vážili .
„Budú si ťa vážiť iba vtedy ak uvidia, že ty si človek, človek ľudský, taký čo rád pomôže , ..."
To boli jeho slová pamätám si ich.
Žiada od teba niekto niečo, tak mu pomôž, nechce sa ti, pomôž mu, vari tebe nikdy nik nepomohol ?
Neprevracaj oči k nebu, skloň hlavu a pomôž druhému riešiť problém ako on tebe pomôže ...
Niekedy ti pomôže, možno ťa niekto aj sklame a pomoc u neho nenájdeš, viac ale bude takých, čo si zapamätajú ako si im pomohla .
Pomoc nie je len, dať niekomu to, čo od teba žiada a viac sa nezaujímať o nič .
Neznášam, keď som svedkom falošnej pretvárky ,
skutočná priateľská pomoc plynie z radosti a dobrého pocitu, z konania služby pre priateľa, ktorý na tvoju službu nezabudne . Nie sú to prevrátené oči, znechutený výraz a trieskanie požičanými vecami .
Je to milý pohľad plný úprimnosti spojený s rozhovorom, to už ale nie je len o slušnosti, je to o tom akým si človekom .
Podľa toho ako sa správaš ku ostatným pozná ťa celé tvoje okolie .Je ťažké niekomu vysvetľovať, že v podstate nie si zlý človek, len neochotný .A ak už to niekedy o tebe niekto povedal koho presvedčíš slovami o opaku ak skutky sú svedkom ? .
Mám výčitky svedomia, ak odmietnem pomôcť, v tej chvíli nemám rada samú seba a nechcem, aby takých chvíľ bolo viac ...
