Môj víkendový vrták mi zavelil prihlásiť sa na blogerskú stránku SME. Nie, že by som voči novinám niečo mal, ale predsa, blog je blog. V novinách si môžete všeličo prečítať, prípadne si aj v mysli zapolemizovať. V blogu, keď sa naštvete, tak to môžete zverejniť. Čo majú noviny, denníky a blogy spoločné? ZODPOEDNOSŤ za to, čo napíšem, nedajbože čo si myslím. A tu niekde je háčik so zverejňovaním vlastných myšlienok. Hneď v úvode, po prihlásení do blogu ma v kódexe vystríhajú pred akýmikoľvek neuváženými a zákonom odporujúcimi krokmi. Keď som si text kódexu premenil na drobné, tak vlastne môžem iba ráno pekne pozdraviť, na obed zaželať dobrú chuť a večer porozprávať nejakú nie príliš krvavú rozprávku, len aby som vyšiel v ústrety dobrým mravom. Pri porovnaní s verejnými vyjadreniami časti politického spektra, poslancov a vládnych úradníkov, ktorí môžu v mene imunity systému všetko, najmä klamať, som podľa kódexu teľa, ktoré pozerá na nové vráta a čuduje sa, prečo z nich ľudia len vychádzajú a nikto nevchádza. Možno preháňam a moje obavy o moje zverejnené myšlienky sa nenaplnia, ale, ako hovoril môj priateľ v minulom storočí: "Istota je guľomet". Takže idem nabíjať patróny a dúfam, že vás mojimi strelami netrafím. Teda netrafím do živého, lebo to neraz bolí a ja som humanista.
S úctou NÁŠ nový bloger Ľubo Belák
