Chýba rozhodnutie

Včera bola verejnosť informovaná o novej stratégií rozvoja vzdušných síl Slovenska. Nič neobvyklé, veď tak by to malo byť vždy, keď ide o verejné peniaze. Nič neobvyklé aj v tom, že sme sa vlastne nič nové nedozvedeli. Predstavené možnosti spoločnej obrany vzdušného priestoru s niektorým zo susedných štátov, či nákupom lietadiel, alebo ich prenájmom sú diskutované už niekoľko rokov, bez reálneho riešenia. Nič neobvyklé aj v tom, že takýchto stratégií, koncepcií, plánov a iných dokumentov bolo vypracovaných mnoho a nič neobvyklé aj v tom, že ani jeden z nich napriek tomu, že niektoré boli schválené vo vláde a dokonca boli diskutované v parlamente, neboli naplnené! Nič neobvyklé v tom, že všetko zostalo len na papieroch, starostlivo evidované s príslušným stupňom utajenia uložené niekde v trezore. Nič neobvyklé aj v tom, že proces tvorby týchto dokumentov je stále rýchlejší, veď nedávno bol schválený dokument s názvom Biela kniha o obrane SR a už tvoríme niečo nové. Nič neobvyklé aj v tom, že odborníci napriek tomu, že sa vždy dušujú, že ich podklady sú objektívne a sledujú dlhodobé ciele, vždy nájdu spôsob, ako sa strafiť do politických mantinelov. Nič neobvyklé, že tvorba takýchto dokumentov má len malú snahu skutočne riešiť daný problém a v skutočnosti ide o manéver, ako oddialiť zodpovedné rozhodnutie. Po mnohých nevydarených pokusoch, premárnenej energie a nevyužitých príležitosti nezostáva nič iné, len veriť, že teraz to zvládneme, a keď nie, tak s tvorbou nových plánov skúsenosti predsa už máme. Obvykle to tak bývalo.[/content>