Posledné mesiace bežal čas neskutočne rýchlo. Ani som si neuvedomil ako rýchlo sa mení môj život. Mal som pocit že nič nestihnem. Pripadal som si ako na ceste posiatej sieťou križovatiek nasledujúcich po pár krokoch. Keď sa teraz pozerám späť, na mnohých križovatkách by som odbočil inam. Možno by som tak zmenil udalosti, ktoré sa stali a ktoré ma mrzia. Ale možno sa to všetko malo skutočne stať, aby som tvrdo dopadol na dno a začal znova.
Študentský život skončil a začal nový. Priniesol množstvo smerov, ktorými môžem vykročiť, ale ktorý smer je ten správny? Podarilo sa mi nájsť prácu v oblasti, ktorú som vyštudoval. Môžem si povedať, že som z tých šťastných, ktorým je ich zamestnanie záľubou. A tak pracujem v historických pivniciach zámku, stretávam veľa zaujímavých ľudí, rád ich pozorujem a počúvam ich názory. Ale vždy tu bude to ale. Najviac ma tu trápi pracovná doba, trávim tu väčšinu víkendov. Pomaly sa zo mňa stáva workoholik. Môj "víkend" predstavuje pondelok, čo mi pripadá dosť komické. Mať voľno vtedy keď všetci ostatný pracujú. Niekedy sa podarí získať si skutočný, voľný víkend, bohužiaľ ten čo by som skutočne potreboval to nie je. O to viac si ho vážim. A tak to bolo aj teraz.
Tento víkend som konečne zrelaxoval a podokončoval čo som chcel. A v krásny slnečný pondelok som sa rozhodol, že pôjdem pozrieť na svoju bývalu školu. Ešte som totiž nevidel mená absolventov a teda ani to svoje. Trošku zvláštny dôvod, trepať sa 70 kilomerov z domu :). A okrem toho samozrejme to podstatnejšie, navštíviť kamarátku, ktorá si termín štátnic preložila na február. Pobehal som po škole, s kamarátkou sme sadli do "čajovne dobrých ľudí" a pokecali o všetkom možnom. Cítil som sa ako kedysi, veľmi mi zlepšila náladu. Domov som odchádzal s veľmi príjemným pocitom. Ten mi vydržal aj napriek tomu, že vlak meškal asi 40 minút a prišiel som domov až po deviatej večer.
Momentálne sa črtá jedna chata, na ktorej by som konečne videl svojich kamarátov, bohužiaľ, vďaka tejto pracovnej dobe z toho nič nebude. Dal by som čokoľvek aby som sa mohol opäť stretnúť so svojimi kamarátmi. Obávam sa jedného, že práve vďaka tomu sa mi táto práca znechutí a prinúti ma odísť.
