Bližšie som sa zákonu o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch č.172/2008 venoval vo svojom článku Slovenský nezávislý obchod ešte dýcha, dokedy?. V návrhu jeho novelizácie, sa chvalabohu podarilo na základe mnohých intervencii na poslednú chvíľu vrátiť naspäť aj pojem ekonomickej závislosti, čim boli ušetrení od doslovnej likvidácie živnostníci a menšie firmy prevažne (alebo výlučne) z radov menších slovenských podnikateľských subjektov.
Vieme o čo išlo. Náš "superexpert na všetko" v jeden čas, keď išli potraviny celosvetovo hore, zvestoval ľudu, že s obchodníkmi zatočí a postupnými krokmi sme sa dostali vlastne až k tomu, že sa vymyslel zákon o ničom, ten sa po pár mesiacoch novelizuje, tipujem, že sa znova bude novelizovať ešte tak zo dva razy až nakoniec skonči niekde zapadnutý prachom a nepoužiteľný tak ako je to u množstva iných "superzákonov".
Čo sa však pri schvaľovaní novely ale nestalo? Jej zodpovedných tvorcov z ministerstva hospodárstva niečo osvietilo a nenápadne sa pokúsili odstrániť ešte jednu deformáciu v zákone a tou bola maximálna splatnosť za dodávku tovaru dodávateľom obchodníkovi v lehote 30 dní. V návrhu novely bola uvedená v celku logická zmena maximálna splatnosť 30 dní pre potraviny s dobou spotreby kratšou ako 6 mesiacov a tým pádom ľubovoľná splatnosť pre potraviny s dlhšou lehotou spotreby.
Až mi srdce zaplesalo. Žeby tí ministerskí úradníci predsa len neboli až takí neochotní a nakoniec vyslyšali početné a dlhotrvajúce prosby "hlasov zdola"? Veď je predsa normálne, že keď má dodávateľ možnosť dať obchodníkovi splatnosť dlhšiu ako 30 dní a je ochotný tak urobiť, tak je to úplne v poriadku. Obzvlášť napr. pri ťažšie predajnom tovare, ktorý má malú obrátkovosť a záruku trebárs 2 roky alebo aj viac. Snáď nikto nemôže očakávať, že obchodník sa "zahádže" tovarom, rozumej zaplní si sklady ťažko predajným sortimentom, ktorý bude musieť do 30 dní zaplatiť a bude mať v ňom umorené peniaze neviem akú dlhú dobu (obzvlášť v súčasnosti, keď napr. dostať sa k úverom je v čase krízy zložitejšie) . Pretože sú aj také produkty, z ktorých sa predá jeden kartón za pol roka, nie je to nič výnimočné...
Žiaľ, radosť bola predčasná. Náš superexpert na všetko na nejakých obchodníkov a na svoje vyhrážky smerom k nim určite už dávno zabudol, pretože sa momentálne venuje zvýšeniu nezdaniteľného minima, šrotovnému a ďalším témam. Koniec koncov jediný cieľ, zvýšenie preferencií mu jeho pamätné vystúpenie, keď prirovnal marže obchodníkov s potravinami k maržiam obchodníkov s "bielym mäsom", určite prinieslo. Nezabudli však jeho verní a bdelí pochlebovači. A tí vedia, že na tých zdieračských obchodníkov treba pritvrdiť, tak to predsa onehdá chcel aj ich šéf, ktorý ich možno za ich bdelosť popláca po pleci. A tak pri schvaľovaní dali pozmeňovací návrh, ktorým stanovili obchodníkom povinnosť platiť do 30 dní za každý tovar bez výnimky...
Zaujal ma jeden článok odborníka na dane a odvody Jozefa Mihála, kde použil termín "sociálni inžinieri". Ak som správne pochopil tento termín, ktorým označil niektorých borcov z ministerstva práce, pre niektorých expertov, ktorí sa montujú do tvorby zákonov, ovplyvňujúcich obchodné vzťahy, bez akýchkoľvek praktických skúseností, je veľmi vhodný zasa názov "stolní biznismani". A je jedno či sú to zasa borci z nejakého ministerstva (napr. hospodárstva) alebo v tomto prípade priamo bdelí členovia nášho zákonodarného zboru...
Pre členov komunity stolných biznismanov je charakteristické, že zákony navrhujú alebo schvaľujú "od stola" a ich praktická skúsenosť napríklad s potravinárskymi komoditami je typu "po tomto víne ma bolí hlava a po tomto víne ma nebolí hlava", sirupy rozdeľujú na "ten je viacoranžový a ten je menejoranžový", vegetu na "tá je hrubá a tá menejhrubá alebo tá je slanšia a tá menej slaná" a podobne. Živého dodávateľa ešte asi alebo celkom určite nevideli, dodávateľsko-odberateľskú obchodnú alebo marketingovú zmluvu v rukách ešte nedržali. O pojmoch ako rentabilita, profitabilita, obrátkovosť alebo nedajbože "na komis" sa im zatiaľ ešte ani neprisnilo...
Žiaľ, je veľmi pravdepodobné, že po tom ako novela vstúpi do platnosti, obchodníci zredukujú svoj sortiment práve o produkty, ktoré sú síce málo predajné, pre niektorých zákazníkov však doslova životne dôležité ako sú napr. rôzne produkty pre diabetikov, bezlepkové potraviny, obilninové produkty a podobne. Tieto si budú môcť zákazníci potom naháňať buď v špecializovaných predajniach (ak také samozrejme budú - najlepšie na druhom konci mesta alebo v susednom okrese), prípadne sa budú môcť preorientovať na zdravšiu výživu - bôčik, huspenina atď., s týmto sortimentom by nemal byť žiaden problém...
Alebo je tu ešte jedna možnosť - môžu si ich skúsiť zohnať u našich vyššie uvedených stolných biznismanov. Tí, keďže dokážu z fleku navrhovať a schvaľovať takéto neskutočné bludy, im určite poradia čo a ako. Alebo že by pri tej svojej bdelosti predsa len až tak ďaleko nerozmýšľali?
No možno je to úplne inak. História ukazuje, že väčšina našich (ne)úspešných poslancov, ktorí ukončia kariéru v parlamente, zvyčajne presedlá na podnikanie. Možno niektorí z našich stolných biznismanov sa chcú venovať práve vyššie spomenutým špecializovaným obchodíkom a takto si "pripravujú kšeft". V tom prípade by im bolo dobré voličmi ich cieľ umožniť. Nech si aj oni na vlastnej koži vyskúšajú sem tam nejakú bohovskú perličku, ktorú im ich fundovaní nasledovníci schvália.
