Odhliadnuc od toho, že "potreba" prijatia tohto zbytočného zákona bola mimo iného odôvodňovaná rastúcimi cenami potravín (ktoré v čase potravinovej krízy rástli na celom svete), ochranou slovenských dodávateľov pred nenásytnými obchodníkmi a podobnými nezmyslami, pozrime sa bez emócii, čo za čudo to vlastne je a čo to prináša.
Základnou zjednodušenou myšlienkou bolo "oslobodiť" dodávateľov od tzv. neprimeraných podmienok, t.j. bočných platieb, napr. platenia "nezmyselných" poplatkov za marketing, za zalistovanie, za umiestnenie tovaru na lukratívnych miestach v predajni, resp. obmedziť výšku týchto platieb na 3% z celkového vzájomného ročného obratu týchto dvoch obchodných partnerov. Okrem toho zabrániť "neúnosnému" servisu dodávateľov, preceňovaniu tovaru na náklady dodávateľa, preneseniu sankcii kontrolných orgánov, udelených obchodníkovi na plecia dodávateľa atď.
Kľúčovým termínom v zákone je pojem ekonomická závislosť medzi podnikateľom a dodávateľom, v zákone veľmi vágne definovaná. Na počudovanie, nadnárodné obchodné reťazce (ku ktorým iniciatíva smerovala "najviac") nechala táto iniciatíva viac-menej chladnými. Čiastočne sa aktivizovali niektorí odborníci z radov väčších slovenských obchodníkov, ktorí by mohli do kategórie "dominantných" subjektov na trhu "spadnúť", ale samozrejme neuspeli.
Nadišiel deň D a čuduj sa svet. Ministerskí úradníci zistili, že právnici reťazcov si ani nejakú veľkú prácu s daným zákonom nedali. Niektorí ju "odpálkovali" dohodami alebo vyhláseniami od dodávateľov, kde je uvedené, že jedna strana druhú nepokladá za ekonomicky závislú, niektorí založili tretie subjekty, ktoré im činnosť uvedenú v zákone (napr. marketing) zabezpečujú a celá geniálna myšlienka zákona bola fuč.
Samozrejme, že sa to predkladateľom zákona nepáčilo a prichádza protiofenzíva. Novelizácia, ktorá na dané skutočnosti reaguje - vylučuje podobné prehlásenia, vylučuje zakladanie tretích spoločností. No a nejakú múdru hlavu napadla ešte SUPERGENIÁLNA vec a síce vypustiť so zákona termín ekonomickej závislosti, takže bude platiť a priori pre všetkých. Napriek protestom napr. protimonopolného úradu, ministerstva spravodlivosti a aj ďalších pri medzirezortnom pripomienkovaní, ministerstvo hospodárstva trvalo na vypustení tohto kľúčového pojmu...
To už by ale prestával byť "špás" aj pre malých slovenských obchodníkov. Pár príkladov:
Príklad A/
Živnostník Jožko Mrkvička prevádzkuje na vidieku v dvoch rôznych susedných obciach tri pultové predajne. Dve v Hornej Maríkovej a jednu v Dolnej Maríkovej. V jednej predáva sám, v druhej jeho manželka a v tretej švagriná... Predáva aj jogurty a mliečne výrobky od firmy XY, čo je v SR veľmi silný dodávateľ. Produktom od XY sa ale v týchto predajniach moc nedarí, lebo mesačný obrat je spolu cca 2-3.000,-Sk resp. ekvivalent v EUR). Keďže aj náš pracovitý živnostník Mrkvička aj firma XY majú záujem podporiť predaj týchto produktov, firma XY sa rozhodne sama od seba navrhnúť živnostníkovi Mrkvičkovi umiestniť v letáčiku, ktorý živnostník vydáva raz za mesiac, svoje novinky, nové produkty, pričom mu ponúkne participáciu na výrobe letáku v sume 5.000,-Sk. Firma XY to chce urobiť úplne dobrovoľne (ťažko predpokladať, že by ju živnostník Mrkvička k tomu donútil, nemá na to páky), XY týmto chce podporiť predaj svojich produktov jednak u živnostníka Mrkvičku ale aj v iných subjektoch, lebo vie že zákazníci ktorí navštevujú jeho predajne, chodia nakupovať aj inde – napr. na veľké nákupy do väčších obchodných reťazcov v okresnom meste a pod., čo je pre XY tzv. následný nepriamy profit z realizovanej marketingovej akcie. Firma XY vie, že si to môže dovoliť lebo má naplánovaných na rok na takúto reklamu 5 miliónov Sk (resp. ekvivalent v EUR). Akcia sa vydarí, Mrkvičkovi sa obrat počas nej zdesaťnásobí a stúpne mu obrat aj po akcii - následný profit realizovanej akcie funguje. Výsledkom je pekný ročný obrat Mrkvičku u firmy XY vo výške 120.000,- Sk (resp. ekvivalent v EUR) a obe strany si medlia ruky. Lenže obe strany uzatvorením dohody porušili navrhovanú novelu zákona, pretože ten príspevok činil 4,17% z ročného obratu!!! Je to absurdné ale je to tak, pretože ak sa novelizáciou vypustí termín ekonomická závislosť a bude vlastne a priori zakázané dohodnúť hocikomu tzv. neprimerané podmienky, tak aj na tento prípad sa bude novelizácia vzťahovať, živnostník Mrkvička aj XY teda porušili zákon a živnostník Mrkvička, ktorému z tejto aktivity vyplynie neprimeraná výhoda, zaplatí obrovskú pokutu (4 - 10 mil. Sk resp. ekvivalent v EUR!!!) ktorá ho zruinuje...
Príklad B/
Podobne je na tom živnostník Juraj Nešťastník, ktorý má jednu večierku v paneláku na sídlisku v Košiciach. Cez deň je do 16,00 hod v práci a večer od 18,00 do 21,00 hod + cez víkendy si takto privyrába. Aj jemu chce dodávateľ pomôcť a dohodne sa s ním, že Nešťastník bude mať vpredu na "lepšom" mieste na pultíku na stojanku umiestnené "jeho" žuvačky. Za to mu venuje niekoľko kartónov "zdarma". To, že tá výsledná hodnota poskytnutého tovaru "zdarma" bude niekde úplne inde ako sú nejaké 3% z ročného obratu Nešťastníka u daného dodávateľa, je úplne jasné. Výsledok rovnaký ako v predchádzajúcom príklade, živnostník Nešťastník čerpal neprimeranú výhodu a pálka v podobe niekoľkomiliónovej pokuty (a následný krach) ho neminie...
Príklad C/
Na Slovensku bežne pôsobia dodávatelia, ktorí sa špecializujú na dovoz tovaru. Títo bez problémov k nám zo zahraničia dovážajú tovar a predávajú ho našim obchodníkom, resp. veľkoobchodom so svojou veľmi vysokou maržou, napr. preto, lebo si to želá ich zahraničný partner - výrobca, ktorý ich k tomu dokonca zmluvne zaviaže – nechce aby tovar predávali lacnejšie, neželá si aby mu „kazili cenu“ (pričom cenu pre veľké reťazce výrobca dohaduje na európskej úrovni a tie ju majú od neho úplne inú) ... Kto si mysli, že to tak nie je, nech si skúsi zistiť výrobné náklady napr. rôznych energetických nápojov, čo nám "dávajú krídla" a maloobchodnú cenu na pulte a potom nech pozrie na trápne nízku maržu slovenského veľkoobchodu. Takýmto dodávateľom nerobí problém poskytnúť odberateľovi, nášmu menšiemu slovenskému veľkoobchodu spätnú províziu vyššiu ako 3% a ešte u neho za úhradu promovať produkt aj v spotrebiteľskom letáku a takíto to práve využívajú u menších slovenských veľkoobchodov aby im aspoň týmto spôsobom pomohli. Podľa navrhnutej novely už tak nebudú môcť urobiť, lebo by porušili zákon. Menší slovenský veľkoobchod si môže akurát "lízať labu"...
Praktických príkladov problémov, ktoré by slovenským obchodníkom vznikli, je ale omnoho viac. Schválenie takejto novely by teda paradoxne podstatnou mierou prispelo k likvidácii týchto menších slovenských subjektov, ktorých rady sú necitlivou podporou expanzie zahraničných reťazcov v minulosti už aj tak výrazne zdecimované a nadnárodné reťazce budú mať o jeden "problémik s konkurenciou menej". O tom, že práve tieto naše subjekty ako jediné zavážajú vidiecke malé predajne asi písať netreba, žiadny reťazec typu METRO a pod. sa tam trepať s tovarom nebude...
Tak som si povedal "že raz môžem skúsiť", nakoniec ma to nestojí až tak veľa a vyššie uvedené príklady som (v čiastočne sofistikovanejšej podobe) spolu s určitými návrhmi a apelmi zaslal e-mailom na ministerstvo hospodárstva (na n oddelení) + pánovi premiérovi (resp. jeho dvom asistentkám). Popísal som im tam ešte zopár praktických záležitostí (iné sú 3% z obratu 10 miliárd veľkého reťazca a iné z obratu 10 miliónov živnostníka, diametrálne iné sú napr. náklady na tlač 500 tisíc letákov reťazca a iné na tlač 2 tisíc letákov menšej slovenskej aliancie a pod.). Odpovede prichádzali okamžite, typu : "budeme sa zaoberať..., ďakujeme za zaslanie,... zaujmeme stanovisko..., postúpili sme na príslušné oddelenie..." atď. Už vás tak vidím...
Aké bolo moje prekvapenie, keď som sa o pár dní dočítal, že vláda rokovanie o tomto bode prerušila a o ďalší cca týždeň, že termín "ekonomická závislosť" v novele ponechala. HEURÉKA!
Je mi jedno, či to bolo aj na základe môjho apelu (aj keď si teda osobne nijako v tejto veci nefandím) alebo sa niekto zobudil, dôležité pre mňa je to, že živnostníci Mrkvička z Maríkovej aj Nešťastník z Košíc môžu byť spokojní, bez problémov môžu naďalej denne makať 13-14 hodín na svojom aby uživili rodiny bez toho, žeby im hrozilo, že ich prekvapí ministerský pánko v obleku a fukne im zo päť miliónov SK (resp. ekvivalent v EUR) pokutu.
Teraz ešte netrpezlivo čakám, že bude po schválení novely parlamentom vykonávacím predpisom presne definovaný pojem ekonomickej závislosti aby do toho malé rodinné slovenské veľkoobchody či aliancie, ktoré majú povytvárané a na ktorých mne osobne prednostne záleží, "nespadli" a bude to v suchu, možnosti riešenia tohto som MH v danom liste taktiež načrtol...
Osobne som za každú srandu ale "odtiaľ - potiaľ."
Pokiaľ cítia naši zákonodarcovia naozaj úžasnú potrebu tohto "superzákona na ochranu dodávateľov" a pokiaľ nemajú úradníci na ministerstve inú zábavu len sa naťahovať s armádou platených právnikov veľkých reťazcov, ktorí budú vždy o krok (čo o krok, o sto krokov) pred nimi a vždy si s takýmito iniciatívami poradia, nech sa páči.
Chcel by som však poprosiť nechať slovenských veľkoobchodníkov typu : otec na vysokozdvižnom vozíku, mama na objednávkach a faktúrach, nevesta v pokladni, zať a syn na Aviach na rozvoze a dvaja susedia pomocníci v sklade, naozaj na pokoji. Oni majú totiž čo robiť aby sa uživili a aby prežili. Aj za pomoci silných dodávateľov.
Všetky doterajšie vlády deklarovali pomoc našim podnikateľom, slovenským obchodníkom nepomohla ani jedna - jediná. A pokiaľ nebola ochota ani jednej doterajšej garnitúry pomôcť slovenským obchodníkom, živnostníkom, či menším "eseróčkam" v čase, keď to ešte bolo možné a hangáry sa tu bez ladu a skladu stavali jeden za druhým, aspoň im preboha teraz nehádžme polená pod nohy. Oni tú reč spolu s dodávateľmi nájdu, resp. už dávno našli, majú totiž nadštandardné vzťahy, pretože inak by to nefungovalo. A dodávatelia žiadnu takúto "pomoc" voči nim od štátu nepotrebujú a ani nechcú, sú si vedomí, že slovenský nezávislý obchod je pre nich potrebný ako soľ.
A možnosť pomoci pre obe strany (aj keď dnes už značne obmedzená) tu stále je ale niekde úplne inde. Ale o tom zasa možno niekedy nabudúce.
