Vlastne by ma mal tento návrh tešiť, obchodníci - menší slovenskí živnostníci, pre ktorých pracujem a ktorých zastupujem, s ním našťastie nebudú mať nič spoločné, stanovenou výškou ročného obratu je orientovaný na veľké, zväčša zahraničné reťazce (pokiaľ sa ale samozrejme nenájde v parlamente ešte nejaký aktívnejší umelec, ktorý by nejakým super pozmeňovacím návrhom jeho pôsobnosť rozšíril aj na menšie subjekty).
Osobne som posledný človek, ktorý by chcel "ísť po ruke" veľkým obchodným sieťam a biť sa za ich práva, práve naopak. Pretože mám dostatok skúseností, veľmi dobre viem ako to tam chodí a aké prašivé spôsoby "obchodovania" sa tam používajú. To mi ale nebráni pomenovať tento návrh, ktorý sa tvári, že je v prospech spotrebiteľov, prívlastkom, ktorý si zaslúži - je to totálny a ABSOLÚTNY BLUD.
Ak si niekto myslí, že obmedzí zisk týchto kolosov s ich armádou prešpekulovaných a kráľovský platených právnikov nejakým stanovovaním marže a odčítaním ich súčasných spätných a marketingových poplatkov z ich nákupných cien, tak je buď diletant alebo sa v obchode ako takom nikdy nepohyboval. A ak navyše hlása, že tak ochráni nejakých (napr. menších) dodávateľov, tak potom sú obchodno - dodávateľské vzťahy preňho španielskou dedinou a lepšie by preňho bolo do toho vôbec nevŕtať, aspoň si ušetrí pohŕdavé úškrny zo strany zainteresovaných "chránencov aj prenasledovaných".
Pretože aj zákon č.172/2008 o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch (o ktorom som už svojho času písal), na ktorom si náš superexpert na všetko budoval pol roka svoj image neohrozeného bojovníka proti "zlým" obchodníkom, odpalkovali reťazce jedným trápnym a krátkym dodávateľským prehlásením o ekonomickej nezávislosti na jednu stránku A4 a bolo vymaľované. A niekoľkomesačná práca celého ansáblu múdrych ministerských úradníkov a zákonodarcov bola fuč. Presne tých úradníkov a zákonodarcov, ktorí neohrozene zatrúbili do ďalšieho boja, zákon novelizovali, vylúčili z neho predmetné prehlásenia a pridali ďalšie obmedzenia. A od 01.05.2009 sa mali obchodníci triasť, no výsledok je ten (a už mi ho viacerí dodávatelia, s ktorými mám nadštandardné vzťahy, avizovali), že všetky veľké obchodné siete vykonali jeden trápny administratívny úkon (z troch, ktoré im právnici vymysleli - dokonca si mohli vybrať) a naši bojovníci - tvorcovia zákona budú zasa len kukať ako výry skalné, ktoré sa zobudia uprostred bieleho dňa a zbadajú slnko.
A takto môže tento aktívny boj pokračovať (a zrejme aj bude) do nekonečna. Množstvo ľudí sa bude zaoberať a mrhať svojou energiou na tvorbu hlúpych, nepoužiteľných a v praxi nevykonateľných paškvilov, miesto toho aby sa venovali niečomu zmysluplnému a hlavne použiteľnému alebo tomu, čomu naozaj rozumejú.
A pritom by si stačilo napr. uvedomiť, že ak je DPH na mlieko v Poľsku 3% a u nás 19% a podobne, asi je pes zakopaný niekde inde. Ak sú na Slovensku pomaly najvyššie spotrebné dane z PHM v únii a potraviny treba nejakým spôsobom do obchodov aj rozvážať, tak to bude asi tiež ďalší problém. A že sa vozia nákladnými autami, ktoré nejazdia na vodu ale na naftu, na ktorú je spotrebná daň napr. v Poľsku oproti našej polovičná, tak aj to nie je nič moc. A dalo by sa pokračovať aj ďalej, o odvodoch, zákonníku práce, byrokratickaj a zaťažujúcej legislatíve a iných veciach, ktoré priamo ovplyvňujú náklady a tým aj tvorbu cien...
A čo sa týka fiktívnej pomoci dodávateľom alebo našim menším slovenským obchodným subjektom - ani jedna vládna garnitúra im zatiaľ nepomohla aj keď každá mala plno rečí a v tom sú rovnako namočení všetci.
Veľké búdy a hangáry tu máme nastavané bez ladu a skladu po celom Slovensku (veď obdržané provízie pekne hrejú), mamičky sa o desiatej večer alebo aj neskôr aj s kočíkmi trmácajú po hypermarketoch a nakupujú si životne dôležité potraviny alebo handry, čo nepočkajú do druhého dňa. Kontrolór z nemenovaného orgánu mi v internetovej diskusii povie, že radšej ako by sa naťahoval s právnym oddelením reťazca, potichu sa s jeho zodpovedným predstaviteľom na prevádzke dohodne, že ten hnoj, čo hypermarket ponúkal v zelenine a nájdené mäso po záruke, stiahnu z predajne bez zápisu a pre "požadované" naplnenie výberu pokút si radšej v piatok zájde na trhovisko napr. na Miletičku, kde sa mu naň trhovníci bez reptania poskladajú...
Aj tu sa núka efektívnejšie (aj keď pre slabochov bolestnejšie niekedy až nemožné) riešenie...
Pôsobenie dodávateľov (hlavne tých menších napr. regionálnych) a nášho, aj keď teda už značne zdecimovaného, slovenského nezávislého obchodu je zviazané pupočnou šnúrou a podpora alebo aspoň nehádzanie polien pod nohy jednej strane je podporou zároveň pre druhú stranu. Počas mojej praxe mi nejeden dodávateľ, čo sa začal orientovať výhradne na jedného, či dvoch veľkých odberateľov, ktorí mu odoberali veľké množstvo tovaru, po čase a svojom krachu (do ktorého bol vyslovene dotlačený) povedal : "Mali ste pravdu, menej je niekedy viac a dnes by som to robil už úplne inak...". Žiaľ, cesta naspäť už bola nemožná.
Existencia a fungovanie primeraného počtu našich - domácich predajní voči veľkým gigantom je jedným (samozrejme nie jediným) z predpokladov zabezpečenia akej-takej vyváženosti trhu. A týka sa to nielen koncových cien ale napr. aj pracovných podmienok zamestnancov a množstva iných záležitostí. A to isté platí aj pre existenciu a fungovanie dodávateľských subjektov.
A ochrana spotrebiteľov pred zvyšovaním cien respektíve snaha o ich zníženie, ktorou tiež predkladatelia odôvodňujú predmetný zákon? Diletantizmus najhrubšieho zrna. Reťazce pri produktoch ktorých sa to bude týkať (a nebude ich zasa až tak mnoho), majú x príležitostí na jeho obídenie v súlade so zákonom, na vymyslenie spôsobu netreba byť vo fachu nejakým extrémnym superodborníkom, len teraz ma napadajú dve a to som sa teda nejako hlboko až tak nad tým nezamýšľal...
A takto skončí každá budúca iniciatíva našich zákonodarcov, takto hlúpo a amatérsky sa snažiacich vstupovať do obchodných vzťahov bez poznania problematiky. Jánošíkovský a nie na odbornej báze. Bohatým (obchodníkom) brať a chudobným (spotrebiteľom) dať. Hurá, veď jednoduchý národ tú sprostosť zožerie aj keď na nej nie je ani kúsok pravdy.
Nuž, nezožerie, nie je totiž až taký blbý. A tým, ktorý o sebe pochybujú, odporúčam, urobiť si jednoduché cenové porovnanie skupiny produktov, o ktorých sa domnievajú, že sú neúmerne drahé tesne pred a a tesne potom ako vstúpi zákon do praxe, garantujem, že ceny v reťazcoch sa ani nepohnú...
Pretože ani s tým Jánošíkom to nebolo celkom tak čiernobielo - sú výklady, podľa ktorých to bol obyčajný zbojník, ktorý okrádal a hlušil tak bohatých ako aj chudobných. A žiaľ, aj mnohé superzákony, vychádzajúce z dielne naších "superodborných" zákonodarcov, toho Jánošíka evokujú - okrádajú nás všetkých, mňa okrem iného o ilúzie, že sa tu pre nás všetkých - spotrebiteľov, dodávateľov, podnikateľské subjekty, robí na odbornej báze niečo pozitívne namiesto neproduktívnej činnosti, ktorej výsledkom je možno akurát tak chvíľková popularita a nárast preferencií.
A nás všetkých spolu ako spotrebiteľov okrádajú o nižšie koncové ceny v maloobchode, lebo tie by bolo, ako som už naznačil aj vyššie, naozaj možné dosiahnúť. A to nielen v obchodných reťazcoch s veľkým obratom ale aj v menších predajniach, ktoré v súčasných ťažkých podmienkach prevádzkujú naši domáci podnikatelia doslova s vypätím všetkých síl. Ale len odbornou a korektnou analýzou, odhadmi a aj výpočtami dopadov účinných opatrení a následne ich zavedením do praxe. Avšak opatreniami, ktoré budú vyplývať zo seriózneho prístupu k problematike a záujmu riešiť ju v prospech spotrebiteľov a nie narýchlo zbúchaným zbojníckym a populistickým hochštaplerstvom. Pretože taký pamflet, ktorým akože obmedzim niekomu maržu, si ja osobne dokážem v pohode vycucať z prsta počas obedovej prestávky, seriózne riešenie vyžaduje podstatne, ale podstatne viac.
Ale to by nás v parlamente museli zastupovať odborníci a nie Jánošíci.
