Vždy som si myslel, že Pavol Hrušovský je neprekonateľný tým, že dokáže rozvážne či rozšafne rozprávať polhodinu tak, že vlastne nič nepovie. Naše dva talenty však povýšili dané "polhodinové ničnepovedanie" na ešte vyšší level - nielenže nič nepovedali, ale dokázali pol hodinu v kuse rozpravať v rôznej forme dve-tri vety. Naozaj ako obohraté platne...
"Vy ste tri roky nepovedali, že výnosy nie sú garantovane..., ste hnusní, hnusní,... však ste to nepriznali, nikdy ste o tom nehovorili,... a prečo ste to tri roky nechceli priznať,... a tri roky ste o tom nehovorili..."
"My sme za každé vylepšenie systému, ale vy to likvidujete,... ste zlí, zlí, zlí, vy to tu likvidujete,... likvidujete to postupne,... ste likvidátori,... celé to likvidujete a pritom my súhlasime s každým vylepšením, všetko sa dá vylepšiť, ale keď vy to chcete stále zlikvidovať,..."
Sem-tam im do toho skočila moderátorka tejto duchaplnej diskusie - "páni, páni, tak po jednom...", páni sa napili, nadýchli a pokračovali:"...likvidujete a lividujete, vylepšíme, vylepšíme,...a nie sú garantované a vy ste to nepriznali a nechceli ste prizanť, že neboli garantované..."
Aby som nebol úplne neobjektívny, bolo tam ešte zopár ničnehovoriacich drístov a fráz z oboch strán, ale tie "diskusiu" určite teda moc neobohatili. Inak si obaja besedníci len mleli a mleli stále to isté, pričom jeden druhého ani zamak nepočúvali, presne ako to robia v reálnej politike...
Neviem k čomu to prirovnať.
Či k malým deťom na piesku ale na tie je aspoň milý pohľad, tu to bolo bohužiaľ na zaplakanie. Alebo k debate hluchého s nemým, ale to tiež asi nie, pretože aj tam by to bolo na 100% zmysluplnejšie...
Neskutočné bolo to, že tieto fundované vyjadrenia dokázali omieľať tak dlho, že na debatu o DSS-kách, lebo o tých mala byť pôvodne reč, vyčerpali celý čas relácie a na druhú časť relácie - štátny rozpočet im už žiaden nezostal, ktovie o aké duchaplnosti sme došli...
Vrcholom bol pre mňa záver, keď si páni spoločne zavtipkovali, takmer aj šálky a karafy v priamom prenose pojedli. Zapriali a pomaly vyznali lásku. Je dobre, že ste sa, chlapčiská moje, za líčka nevyštípali a na fúziská nevybozkávali, nakoniec by som nebol prekvapený ani z toho, hlavne, že ste sa dobre zabavili...
To, že náš sociálne cítiaci jachtár s miliónovými hodinkami sa po troch rokoch už osmelil a začal pravidelnejšie chodiť do tv diskusii, napriek tomu, že tam častokrát pôsobí ako nevyzretý študentík, na rozdiel od svojho straníckeho šéfa, ktorý diskutuje zatiaľ vždy len sám so sebou, je naozaj chvályhodné. Pracuje na sebe, už som si zvykol aj na ten jeho v minulosti v každej diskusii 100x použitý termín "fundamentálny" a teraz ho nepoužil dokonca ani raz. Chvalabohu, veď už bolo načase, koniec koncov nech sa v tom "vykúpe", berie za to plat. Môže mi to byť vlastne srdečne jedno. Zoskupenie, ktorého predseda prirovnáva marže našich obchodníkov v čase svetového nárastu potravín k maržiam obchodníkov s "bielym" mäsom a ktorý o päť minút zabudne, čo vlastne pred chvíľou s veľkou pompou sľúbil, mi je v tomto smere ukradnuté, takáto grupa nikdy nebude mojou krvnou skupinou.
Ale pýtam sa, je potrebné a rozumné nominovať (sa) na takúto diskusiu, kde je možné získať politické body, nemohúceho "dosluhujúceho" opozičného politika? Je jasné, že ten Miklóš nemôže byť všade, chodí do tv diskusií už ako na klavír ale určite by sa našiel aj nejaký iný, odborný diskutér v "lepšej" kondícii.
Zakladatelia nových pravicových strán sú častokrát obviňovaní z rozbíjania opozície, rozbíjania pravice. Nuž, je to totálny blud. Nikto nič nerozbíja, všetko "pravé" je už z tohto hľadiska totiž dávno rozbité. A na padrť, prosim pekne.
Každý si je totiž strojcom svojho úspechu. Keď ako hráč, kapitán, tréner, manager a prezident nášho futsalového mužstva hráčov nad 40 rokov nepustím najbližších 20 rokov nikoho mladšieho a výkonnejšieho do mužstva a aj v päťdesiatke, či šesťdesiatke tam budem chcieť byť za zásluhy a budem sa tam držať ako kliešť, jednoducho z tej ligy nakoniec vypadne celé mužstvo, nielen ja. Keď ale postupne prejdem len do troch posledne uvedených "pomocných" funkcii, budem mužstvu pomáhať iným spôsobom, nie na ihrisku, odovzdávať mu len svoje skúsenosti a pustím doňho "mladú krv", moje prvotné zásluhy mi nikto nevezme. Naopak, ešte ich zdupľujem a mužstvu umožním stále isť hore. Ale to urobím len v prípade, ak mi záleži v prvom rade na mužstve a nielen na mne samotnom...
Žiaľ, zdá sa, že táto jednoduchá logika nie je v politike lákavou. Veď čím sa zaoberať potom do dôchodku, resp. v ňom? Kde "nabrať také prachy"? Obzvlášť, keď sa pomaly celý život motám vo funkcii a slovné spojenie odborná prax mi absolútne nič nehovorí...
Takže ak tu nastane v najbližších voľbách blamáž súčasných opozičných parlamentných strán, ktorú ja osobne očakávam a viacero persón bude musieť ísť k lopate či krompáču, nebudú "vinní" za to žiadni "pravorozbíjači", budú si za to môcť naši pahltní chlapci a dievčatá so zadkami prirastenými k svojim funkciám či parlamentným laviciam, skutočne len a len sami.
A nech popritom dúfajú, že čo najviac hlasov ich sklamaných voličov neprejde k armáde frustrovaných nevoličov ale skončí u "novicov", ktorí nájdu odvahu nesedieť doma za pecou, ale sa odbornými argumentami a návrhmi riešení budú snažiť postaviť voči presile gaunerov, ožranov a zlodejov, ktorí tu s úsmevom každý deň ukradnú nejakú tú miliardu a ešte sa tvária, že je to tá jediná najsprávnejšia a najsociálnejšia vec na svete.