Nie je tomu tak dávno, čo sme boli svedkami urputnej snahy o vysvetlenie "výhodnosti" sťahovania daňových úradov v Košiciach do Ščurkovho prenájmu. Až tak urputného, že aj Iveta Radičová bola pri tejto záležitosti zatlačená vlastnými spolustraníkmi do kúta.
V nedávnom rozhovore premiérka na otázky týkajúce sa daňového úradu povedala :
Otázka : Ale prečo vás Prezídium SDKÚ nepodržalo v niektorých kľúčových veciach. Napríklad v kauze budovy daňového úradu v Košiciach?
I.R.: To nie je o tom, že nepodržali Ivetu Radičovú.
Otázka : Však ste to sama pred časom povedali.
I.R.: Nie. Povedala som iné. Povedala som, že prezídium má na túto tému iný názor. Hodnotovo to vnímajú inak. Okrem predsedu poslaneckého klubu. Stretli sa dva postoje, pričom tí ostatní tvorili väčšinu.
A práve v týchto slovách je pes zakopaný. Odchodom Ivety Radičovej odišlo z SDKU to čestné a slušné. Svedčí o tom aj kauza platinových sitiek, keď najprv doslova zatĺkali, že predsedníčku Štátnych hmotných rezerv nominovalo SDKÚ a zodpovednosť bola úplne nelogicky hádzaná na ministra hospodárstva. Pod tlakom okolností sa predseda SDKÚ k tejto nominácii na vláde nakoniec prihlásil, avšak aj tam prišlo najprv k stretu medzi ním a premiérkou pri návrhu uznesenia, týkajúceho sa zrušenia tohto "výhodného" biznisu, keďže predbežné výsledky kontroly sme nedostali písomne, ale "len" ústne. Výsledky so šiestimi zisteniami, za ktoré by v súkromnej firme manažér letel zo svojho miesta do piatich minút. Našťastie to pani predsedníčka Štátnych hmotných rezerv "vyriešila" sama, tým, že abdikovala.
A ďalej nič. Len ticho. Informácie o snahe SDKÚ očistiť sa v súvislosti s tým, že mladý muž, čo kúpil sitká a následne ich bleskovo poposúval ďalej, mávajúci desiatkami miliónov, má prepojenie na SDKÚ, zostali visieť nevysvetlené vo vzduchu...
To isté sa deje v kauze cukor. SDKÚ je ticho, až to hučí.
Podľa medializovaných informácií ho nakúpili ŠHR cez dvoch sprostredkovateľov o cca 20% drahšie, ako sa dal nakúpiť priamo od výrobcov.
Jeden z kľúčových manažérov ŠHR, Jozef Huba, ktorý na svoje miesto v ŠHR nastúpil krátko po tom, ako ich dostala "do vienka" SDKÚ, je zároveň aj spoločníkom jednej zo sprostredkovateľských firiem. Tá nakúpila cukor od sereďských Slovenských cukrovarov. Následne ho predala NÁBYTKÁRSKEJ firme Domaz (!!!), ktorá ho potom predala ŠHR.
Každá slušná strana, by v takýchto chvíľach a pri takýchto zisteniach mala konať, SDKÚ mlčala a mlčí.
A pokračujme :
V týchto dňoch vyplával na povrch ďalší možný škandál.
Zatiaľ, čo o platine neboli medializované žiadne informácie, chystal sa ďalší obchod, tentokrát so striebrom. Vedel o nej ten istý podnikateľ, v minulosti kandidujúci za SDKÚ. Vedel o nej podstatne skôr ako veľkí obchodníci. Jeho firma Heneken si k elektronickej aukcii vyžiadala podklady 10.októbra - šesť dní pred zverejnením "kauzy sitká". V ten istý deň si vypýtala podklady aj ďalšia firma - patriaca jeho spoločníkovi. Figurovala aj v aukcii platiny. To, že oznámenie o konaní aukcie nebolo zverejnené na stránke ŠHR, ale na stránke Centrálnej obstarávacej agentúry, ktorá pre ŠHR tieto aukcie iba technicky zabezpečuje a dostať sa k oznámeniu sa dalo len po zadaní hesla a registrácii firmy na stránke, je už len taká čerešnička na bagandži.
Ďalšie podrobnosti k prípadu sú tu.
Tento biznis sme v poslednej chvíli na vláde vládnym nariadením zastavili...
Zúčastnení podnikatelia odmietli dať redaktorom SME odpovede na ich otázky s odôvodnením, že všetko už povedali na polícii. Majú na to, samozrejme, právo.
Od SDKÚ však verejnosť má zasa právo očakávať, že sa bude tomuto prípadu (a takisto aj tým predchádzajúcim) venovať a zaujme jasné stanovisko. Pretože tých nezodpovedaných otázok je tam viac. Osobne by som nášmu bývalému koaličnému partnerovi odporúčal pozrieť sa aj na činnosť ďalších vrcholových manažérov Štátnych hmotných rezerv.
Vrátim sa k úvodu článku.
Na základe čoho sa do pozície "slušnej" pravice a dokonca do pozície jej lídra, pasuje strana, v súvislosti s ktorou sa pomaly každý deň objaví nový a nový škandál?
Kde vôbec berie odvahu vylučovať SaS z budúcej vlády strana, ktorá, a to si povedzme úprimne, ak bude v takomto tempe pokračovať, môže sa pokojne prepracovať až na samé dno pravicových parlamentných strán?
Akým právom sa chce vôbec uchádzať o účasť vo vláde SR strana, ktorá nič z toho zlého z minulosti nezabudla a novému dobrému sa nenaučila?
Som presvedčený, že ak SDKÚ nezmení svoj názor, že všetko raz „vyhnije" a bude sa spoliehať nato, že ako to povestné „menšie zlo" vždy bude úspešná, tak práve v súčasnosti nastáva doba, keď sa to môže zlomiť.
Po tom ako SDKÚ "zostrelila" Ivetu Radičovú - najväčšiu nádej na čestnú politiku, akú v histórii vo svojich radoch mala - som presvedčený, že prišlo na nedávne slová Richarda Sulíka, ktoré adresoval predsedovi SDKÚ pri jeho zamýšľaní sa nad postojmi SaS k EÚ :
"Na jeho mieste by som sa oveľa viac ako nad programom SaS zamýšľal nad korupčným zázemím v SDKÚ a nad tým, či by už ako presluhujúci politik nemal ísť konečne do dôchodku."
V opačnom prípade je názov môjho článku úplne legitímny.
