1) Strana Smer dosiahla pri voľbách do EP cca 32%. Napriek nízkej volebnej účasti to má svoju výpovednú hodnotu - je to strana s najdisciplinovanejšími voličmi, ktorej k týmto voľbám do EP prišlo o 120% viac priaznivcov ako k tým minulým. Navyše všetky prieskumy (či do NR SR ale aj do EP) Smeru predtým tlmočili viac ako 40% podporu...
2) Nad SNS sa zmráka. Stále viac ich voličov z posledných volieb hľadá alternatívu. Nie je totiž pravda, že všetci sú flákači a opilci. Treba si uvedomiť, že SNS bola v roku 2006 volená ako neparlamentná strana, lebo vo voľbách v roku 2002 neuspela SNS ani PSNS, obe získali niečo medzi 3% - 4%. Avšak po tom, čo táto strana a jej hlavní predstavitelia vyvádzajú počas tohto volebného obdobia, viacerí jej voliči hľadajú alternatívu. Bohémsky život Jána Slotu absolútne nepodložený jeho príjmami, vulgarizmus a neustále chrapúnske správanie postupne otvárajú oči aj tým zarytým. Politicky vyhoretá Anna Belousovová nemá čo ponúknuť, maďarská karta v jej podaní už nefunguje a ona iné témy nemá. Tým je elektorát tejto strany vyčerpaný, pretože perly vypúšťajúci Rafaj to určite nezachráni. O tom, že by SNS teraz v čase krízy "vytiahla" odborníkov schopných navrhovať nejaké riešenia v prospech nás všetkých a tým si napravila reputáciu, nemôže byť ani reči. Tam "nejsou totiž lidi" a nikdy ani neboli, nikdy tam takých ani nehľadali a ani sa tam takí nehrnuli. Prvú facku dostala SNS pri voľbách do EP, kde ledva preliezla 5% a tento trend môže veselo pokračovať, bodaj by...
3, HZDS vymierajú voliči, to je objektívny fakt a do parlamentných volieb je ešte dlhý rok. Už dnes sa potáca na hranici zvoliteľnosti. Každopádne vo voľbách do EP viac-menej strana oproti prieskumom prekvapila. Bude dosť zaujímavé ešte sledovať vývoj, treba len dúfať, že všetci ich voliči sa volieb do EP zúčastnili...
4) Vznik novej strany Most - Híd si neidealizujem. B.Bugára pokladám za slušnejšieho politika (z profipolitikov, ktorí sa živia politikou už pomaly 20 rokov...), sú tam však aj ďalší jeho kolegovia z parlamentných lavíc. Vo všeobecnosti, už som sa tak viackrát vyjadril - nemám rád prechody poslancov zo strán do strán a zakladanie nových strán. Ak však táto novovzniknutá strana oslabí subjekt, ktorý reprezentujú ľudia takého typu ako sú Duray a Csáky, musím to uvítať. Možno to zmenší strach niektorých voličov SNS z toho, že "Maďari sú pripravení na hraniciach na koňoch vyraziť do našich dolín a chotárov a podmaniť si naše územie". A ak by SMK a SNS zásluhou novovytvoreného subjektu svorne zostali pred bránami parlamentu, bol by to len sladký bonus...
5)Priznám sa, že KDH sa zrejme asi jednoznačne nevyjadrí "so Smerom nikdy", napriek tomu verím, že ak bude mať možnosť, vždy dá prednosť pravicovej alternatíve.
6)Najpozitívnejšie impulzy prišli ale z prostredia SDKÚ.
Prvým bolo zmierlivé a reálne zhodnotenie výsledkov volieb do EP od Pavla Freša. Jeho sebareflexia smerom dovnútra materskej strany a gratulácia smerom k SaS. Obrovský kontrast k detinskej reakcii jeho straníckeho šéfa. Ukázal, že je v súčasnosti jeden z najprogresívnejších politikov v SDKÚ, ktorý nielen rozpráva ale aj rozmýšľa, čo povie (snáď za to nedostal stranícku frčku). Politika, ktorý sa nielen tvári ale skutočne aj pracuje a robí reálnu politiku. Súčasné zverejnenie zmluvy s pofidérnou americkou "garážovou" firmou a usvedčenie našich mocipánov z lúpeže storočia je v prvom rade jeho výsledkom. Zásluhou jeho buldočej povahy, s ktorou do toho šiel. Samozrejme aj popri práci novinárov, ktorí to otvorili, živili a bojovali spolu s ním - ale na to sme si už zvykli, že novinári v poslednej dobe vykonávajú takúto nadprácu za niekoho iného, kto je za to platený...
Druhým bolo vyhlásenie Mikuláša Dzurindu o tom, že SDKÚ po voľbách nevstúpi do vládnej koalície so Smerom. Za žiadnych okolností. Niekto môže polemizovať, že ho k takémuto rezolútnemu vyhláseniu vyprovokovala strana SaS a dohnala ho k nemu jeho obava zo straty potenciálnych prívržencov a ich odchod k SaS, avšak to nie je v tomto prípade podstatné. Dôležité je, že to vyhlásil. Jednoznačne a jasne, bez akýchkoľvek "ak" (na rozdiel od napr. pamätného výroku o dvojnásobných platoch, ktorý podmienil výhrou vo voľbách a voľby v tom čase strana nevyhrala, takže de facto nemusel záväzok dodržať).
Na druhej strane, kto by očakával, že sa dozvie niečo aj o využití volebného potenciálu Ivety Radičovej alebo mu budú predstavené nové tváre, môže byť teoreticky sklamaný, možno aj to chce len svoj čas. Zatiaľ keď neprší, aspoň kvapká.
7)Na záver som si nechal SaS. Na to, aby sa SaS dostala do parlamentu, potrebuje si udržať 40.000 voličov z volieb do EP a pridať k nim minimálne ďalších 80-90.000 voličov. V súčasnosti SaS rozšírila svoje pôsobenie v internetovom prostredí "von" a naštartovala budovanie regionálnych štruktúr ruka v ruke s fyzickým kontaktom s ľuďmi v rámci celej SR. Ako člen tímu, ktorý sa na tvorbe regionálnych štruktúr podieľa, môžem povedať, že o osud tejto mladej strany nemám obavy. Každým dňom sa hlási množstvo sympatizantov strany, ktorí idú do toho s nami, ich počet neustále narastá. Sú to mladí ľudia aj tí skôr narodení. Sú to prvovoliči, sú to nevoliči, sú to frustrovaní voliči iných strán. Títo všetci sa rozhodli dať SaS šancu a ponúknuť jej svoju pomoc. Nezištne a zadarmo. Bez nároku na nejaké benefity, či výhody v budúcnosti. Títo budú organizovať pravidelné stretnutia predstaviteľov strany s občanmi, budú organizovať ďalšie aktivity, na ktorých budeme mať možnosť obhájiť svoj program, ktorý bude predstavený na jeseň na programovej konferencii a získavať ľudí pre myšlienky a hodnoty, ktoré SaS zastáva a presadzuje. Média sa k SaS ako k najsilnejšej mimoparlamentnej strane už po voľbách do EP tiež nestavajú tak macošsky ako pred voľbami a jej tlačovky neignorujú, skôr naopak. Osobne som presvedčený, že po pár mesiacoch všetky prieskumy a preferencie ukážu, že SaS to má namierené do parlamentu a obavy z nejakého prepadnutia hlasov priaznivcov budú rozptýlené.
Suma sumárum. Pri vhodnej konštelácii sa dva prívesky, z ktorých jeden sa zaoberá akurát rabovaním v priamom prenose a strašením jednoduchých Slovákov kdesi na Považí alebo Orave a druhý má už "zenit" svojej výkonnosti dávno za sebou a neponúka absolútne nič, nemusia do parlamentu v roku 2010 vôbec dostať a pravica zvíťazí na celej čiare.
A despota zostane sám. Úplne sám.
Nič lepšie nás nemôže ani postretnúť a on si nič iné ani nezaslúži. Pretože v prvom rade on je zodpovedný za morálny stav našej spoločnosti, za zvrátené tendre a rozvrátené financie, za bahno v ktorom sa nachádzame. Za polarizáciu spoločnosti, za vzájomnú averziu jednoduchých ľudí s opačným názorom, za intoleranciu. Za to, že prívrženci jednej strany sa napríklad neštítia fyzicky napadnúť niekoho, kto má a aj navonok prezentuje iný názor.
Z ničoho iného nemá žiaden despota väčší strach ako z toho, že zostane opustený a sám.
A to je to svetielko na konci tunela blýskajúce na lepšie časy, o ktorom som vlastne písal na začiatku. Veľmi si želám aby dorazilo z toho konca tunela až k nám.
