Nebudem nejako bližšie rozoberať trápnu snahu predsedu SDKÚ posunúť sofistikovanú "nástenkovú" platinovú zlodejinu, v ktorej lieta iks ľudí „z rodiny" SDKÚ, čo túto špinavosť voči slovenským občanom zmenežovali, smerom k ministerstvu hospodárstva. Každý, kto videl jeho rozhovor pre Markízu, alebo si pozrel následné mediálne výstupy o tomto platinovom gaunerstve, si názor urobí sám.
Iveta Radičová nie je bez chýb, jedno jej však uprieť nemožno: snahu o transparentnú a antikorupčnú politiku. To boli atribúty, ktoré ju najviac spájali so stranou SaS a tie si ja osobne na nej aj najviac vážim.
Premiérka nemala šťastie pri výbere materskej strany. Nemala v nej oporu. Ščurkov daňový úrad je toho žiarivým príkladom. Za iných okolností by minister financií predsedníčku vlády rešpektoval. V tej našej ju s podporou predsedu SDKÚ ponížil, aby ju následne pri ďalšej príležitosti nežne vybozkával na obe líca. Pokrytectvo v priamom prenose.
V týchto dňoch má Iveta Radičová šancu na reparát - aspoň čiastočný. Potom, ako pred pár dňami oznámila svoje rozhodnutie nekandidovať za SDKÚ v marcových parlamentných voľbách, a dokonca aj svoj úmysel vzdať sa po nich funkcie podpredsedníčky strany, je nesporné, že dnes sa môže rozhodovať slobodne. Podľa svojho svedomia a hodnôt, ktoré zastáva.
"Padni komu padni" - to je presná citácia výroku pani premiérky.
Preto naďalej očakávam, že bude konať a z pozície predsedníčky vlády nielenže navrhne vláde odvolanie nominantky SDKÚ zo Správy štátnych hmotných rezerv, ale ako aktuálna vrcholová funkcionárka SDKÚ sa zasadí aj o detailné prešetrenie toho, či a akú rolu zohrala v tomto "dvadsaťminútovom dvojmiliónovom elektronickom tunelovaní" strana, ktorú spolu so svojimi kolegami ešte stále zastupuje vo vláde Slovenskej republiky.
